Štyri globálne demografické protitrendy

Štyri globálne demografické protitrendy popisuje vo svojej štúdii Four Surprises in Global Demography – Štyri prekvapenia v globálnej demografii Nicholas Eberstadt z American Enterprise Institute for Public Policy Research - AEI . Štúdia bola publikovaná v auguste 2004 na webových stránkach AEI.
Medzi štyri globálne demografické protitrendy zahrnul Eberstadt prudké rozširovanie podreprodukčnej plodnosti (sub-replacement fertility), vzrast neprirodzenej pohlavnej nevyváženosti (unnatural gender imbalances), trvalý vzrast mier úmrtnosti (sustained increases in mortality) a demografickú výlučnosť USA (american demographic exceptionalism) medzi ostatnými vyspelými krajinám . Tieto štyri demografické protitrendy môžu mať výrazne vplyvy na budúce demografické vzory.
Eberstadt uvádza, že tieto štyri globálne demografické protitrendy sú výnimkami z klasickej demografickej prechodovej teórie, ktorú vytvoril demograf Frank Notestein a, ktorá je dnes všeobecne uznávaná. Táto demografická prechodová teória predvída klesajúce miery úmrtnosti, tak ako sa spoločnosť vyvíja, nasledované poklesom mier pôrodnosti o niečo neskoršie.

Podreprodukčná plodnosť

Demografický protitrend podreprodukčnej plodnosti znamená, že počty pôrodov sú nižšie ako počty nevyhnutné k dosiahnutiu dlhodobej populačnej stability. Eberstadt uvádza, že asi polovica svetovej populácie žije v regiónoch, v ktorých pôrodnosť je nižšia ako počty, ktoré sú nevyhnutné k populačnej stabilite. Dlhodobá populačná stabilita je dosahovaná vtedy, ak na jednu ženu pripadá prírastok najmenej 2.1 detí počas jej života.
Podľa amerických štatistických prieskumov takmer všetky svetové rozvinuté regióny - Austrála, Nový Zéland, Severná Amerika, Japonsko a ázijské tigre Singapúr, Hong Kong, Tchajwan a Južná Kórea oznamujú menej narodení ako je potrebné k dosiahnutiu dlhodobej populačnej stability. Celková miera plodnosti v Európe je iba okolo 1.4.
Podreprodukčná plodnosť však už nie je spojená iba s vyspelými krajinami. Mnohé iné krajiny oznamujú rovnako nízke miery plodnosti. Všetky východoázijské krajiny s výnimkou Mongolska a krajiny ako Thajsko, Mjanmarsko, Kazachstan, Sri Lanka, veľa karibských spoločností a väčšina juhoamerických krajín ukazujú miery plodnosti nižšie ako potrebná miera reprodukcie.
V Iráne celková miera plodnosti je nižšia ako 1.9, pričom v roku 1986 dosahovala viac ako 6 s poklesom na viac ako 2 k roku 2000. Celková miera plodnosti v Iráne je dnes nižšia ako v USA. Eberstadt oznamuje podreprodukčné miery plodnosti tiež v Alžírsku, Tunisku, Libanone a Turecku.
Rozdiely medzi celkovými mierami plodnosti dosahujúcimi 2.0 a mierami plodnosti dosahujúcimi 1.5 alebo 1.4 sú podľa Eberstadta rozdielmi medzi dlhodobou populačnou stabilitou a populáciou, ktorá sa zmenšuje o jednu tretinu s každou odchádzajúcou generáciou.

Neprirodzená pohlavná nevyváženosť

V normálnych podmienkach sa na 105 chlapcov rodí asi 100 dievčat. Čína svojou politikou jedného dieťaťa narušila tento prirodzený biologický rytmus. V roku 1982 sa v Číne rodilo 109 chlapcov na každých 100 dievčat, v roku 1995 to bolo už 116 chlapcov na 100 dievčat a v roku 2000 sa toto číslo priblížilo počtu 120 chlapcov na 100 dievčat.
Neprirodzená pohlavná nevyváženosť bola zaznamenaná tiež v ostatných krajinách východoázijského regiónu, ktoré si nevynucujú kontrolu populačného rastu, vrátane Južnej Kórei, Tchajwanu, Hong Kongu a Singapúru. K tomuto protitrendu prispievajú silné kultúrne preferencie pre synov a difúzia technológií schopných určovať pohlavie pred narodením.
Neprirodzená pohlavná nevyváženosť sa začala prejavovať aj v niektorých častiach Indie, na Kaukaze, v niektorých častiach Latinskej Ameriky a východnej Európy ako i v určitých subpopuláciach v rámci USA.

Pokračujúci rast mier úmrtnosti

Podľa projekcií Amerického štatistického úradu viac ako 40 krajín bude mať v roku 2010 nižšie dĺžky života, než aké mali v roku 1990. Tieto projekcie predpovedajú dvadsať rokov dlhý úpadok v očakávaných dĺžkach života v týchto krajinách.
Tento protitrend je spôsobený napríklad zdravotnými problémami ako sú rozširovanie HIV / AIDS, ale tiež inými faktormi ako sú kardiovaskulárne choroby alebo požívanie alkoholu.
Medzi krajiny, ktoré sú postihnuté týmto protitrendom patria krajiny subsaharskej Afriky, ale tiež väčšina bývalých sovietskych krajín vrátane Ruskej federácie. Tento vzrast mier úmrtnosti nevyzerá byť podľa Eberstadta prechodový, ale bude pravdepodobne pokračovať v budúcich desaťrociach.

Demografická výlučnosť USA

Demografické trendy v USA sa vymykajú spomedzi demografických trendov vyspelých krajín, a to najmä západných krajín. V USA je trend starnutia miernejší ako v západnej Európe.
Podľa projekcií vývoja svetovej populácie do roku 2025 celková populácia v západnej Európe bude klesať a v USA bude v tom istom období vzrastať. V USA bude v roku 2025 viac mladých ľudí ako dnes. V Európe sa bude populácia ľudí mladších ako 55 rokov neustále zmenšovať.
Príčinami odlišného demografického vývoja v USA sa podľa Eberstadta zdajú byť americké prístupy individualizmu, patriotizmu a religiozity.

Vývoj populácie do roku 2050

Eberstadt uvádza projektované podiely vyspelých krajín na celkovej svetovej populácii. Západoeurópske krajiny dosahovali v roku 1950 12 % globálnej populácie, v roku 2000 to bolo už iba 6 % a v roku 2050 sa očakáva menej ako 4 %.
Predpokladaný pokles populácie v Rusku je zo 4 % na menej ako 1% a v Japonsku to je pokles z 3 % na 1 %.
USA poklesli zo 6 % v roku 1950 na 4.5 % v roku 2000 a 4.5 % podiel na globálnej populácii je projektovaný v prípade USA pre celé obdobie do roku 2050.