Štáty v súčasnej dobe výrazne zmenili svoju podobu. Fungujú na tom istom teritóriu ako v minulosti, ale základné princípy ich fungovania sa výrazne zmenili. Stalo sa tak najmä pod vplyvom technologickej zmeny a procesov transnacionalizácie ekonomiky. Hoci transformácia štátu prebieha paralelne s transformáciou ekonomiky, na rozdiel od nej nie v strede záujme, hoci dopady tejto transformácie pociťuje každý občan.
Globálna kríza ukázala, že žiaden súčasný národný štát nie je schopný na túto krízu adekvátne reagovať. A ak by aj reagovať chcel, nemá na to adekvátne nástroje a ani dostatočné zdroje. Svet sa vzájomne prepojil a jednotlivé štáty sú viac ako predtým odkázané na riešenia a rozhodnutia na globálnej úrovni.
Transnacionalizácia ekonomiky a erózia národného štátu
Postupujúca transformácia industriálnej spoločnosti na informačnú spoločnosť postupne erodovala štruktúry národného štátu a transnacionálne sieťové štruktúry narušili teritoriálne suverenitu národného štátu.
Postupne zmizlo jednotné národné hospodárstvo a časť ekonomík jednotlivých štátov sa stala súčasťou transnacionálnych ekonomických štruktúr. Ekonomika počas obdobia národného štátu fungovala ako jedno národné hospodárstvo. S postupujúcou transnacionalizáciou ekonomiky sa prestalo hovoriť o národnom hospodárstve a národohospodárske teórie boli postupne vystriedané ekonomickými teóriami. Národné hospodárstvo nahradila trhová ekonomika. A národný štát začal nahrádzať trhový štát.
Ekonomickú štruktúru jednotlivých štátov začala nahrádzať globálna transnacionálna ekonomická štruktúra. Na globálnej úrovni sa hovorí o vzniku globálnej ekonomiky, svetovej ekonomiky, svetového trhu, transnacionálnych korporácií, globálnych korporácií atď. Na národnej úrovni sa hovorí o rozdelení ekonomiky na časť, ktorá je napojená na globálnu ekonomiku a globálne zdroje a na časť, ktorá na globálnu ekonomiku a na globálne zdroje napojená nie je.
Vznik, vzostup a úpadok národných štátov je možné analyzovať ako proces evolučného vývoja spoločnosti. Moderný štát vznikol v predindustriálnom období, ale jeho vrcholná forma je spojená s obdobím industriálnym. Moderný štát v podobe národného štátu plne rozvinul paradigmu industrializmu a riadenie spoločnosti ako stroja aplikoval na všetky oblasti života spoločnosti. Je to názorne vidieť na vzraste štátnej byrokracie a administratívy ako nástroja riadenia a kontroly spoločnosti.
Hľadanie nových teórií
Úpadok národných štátov sa stal zjavným koncom 20. storočia a zastaralé ekonomické, spoločenské a politické teórie a koncepty sa stali brzdou adaptácie na celosvetovo prebiehajúce civilizačné zmeny. Národné štáty sa dostávali postupne do krízy a začali sa hľadať nové koncepty vysvetľujúce fungovanie ekonomiky a spoločnosti v nových realitách. Začiatok 21. storočia je tak spojený s hľadaním a vytváraním nových teórií, konceptov a foriem organizácie ekonomiky, spoločnosti a civilizácie.
Je málo konceptov a teórii, ktoré nám vysvetľujú prečo a ako sa štát transformuje. Vznikajúci koncept trhového štátu sa javí ako jeden z najvýstižnejších konceptov popisujúcich nové reality meniaceho sa sveta.
Koncept trhového štátu umožňuje popísať predpokladané smerovanie ekonomických a spoločenských štruktúr, ktoré celosvetovo strácajú industriálnu podobu a v mnohých smeroch sa podobajú na štruktúry, ktoré fungovali v období pred industriálnou érou a takisto v čase pred vznikom národných štátov. Spod kontroly štátu sa postupne vyčleňuje stále viac oblastí života spoločnosti.
Privátnymi aktivitami sa stávajú aj také činnosti ako obrana alebo spravodajstvo. Tak ako v predindustriálnej dobe fungovali armády nájomných žoldnierov, aj dnes vznikajú súkromné armády a dokonca aj súkromné spravodajské služby. Z teritorií rozpadávajúcich sa štátov ako je napr. Somálsko, dnes operujú piráti, ktorí ohrozujú námornú plavbu rovnako, ako to robili piráti v minulosti. Postupujúci rozpad národných štátov vytvára mnohé riziká, ktoré už dnes ohrozujú fungovanie niektorých oblastí spoločnosti a vyžadujú hľadanie možných riešení a eliminácie týchto hrozieb.
Trhový štát Philipa C. Bobbitta
Autorom teórie trhového štátu je teoretik konštitučného práva a expert na medzinárodnú bezpečnosť a históriu stratégií Philip Chase Bobbitt. Je profesorom konštitučného práva na University of Texas v Austine v Texase. Vyštudoval právo na Princeton University a Yale Law School. Ph.D. v odbore politickej histórie získal na Oxforde. Vykonával funkciu riaditeľa strategického plánovania National Security Council - Národnej bezpečnostnej rady. Okrem práva vyučuje tiež históriu jadrovej stratégie na Oxforde. Je autorom siedmych kníh. Philip Bobbitt je synovcom bývalého amerického prezidenta Lyndona B. Johnsona.
V roku 2002 vydal 919 stranovú knihu Shield of Achilles: War, Peace and the Course of History - Achillov štít: Vojna, mier a smer histórie. V tejto knihe analyzoval premeny štátu za posledných 600 rokov. Recenzenti prirovnávajú Bobbittov Opus Magnum k takým prácam o historickom vývoji ako sú diela Zánik Západu Oswalda Spenglera, Štúdium dejín Arnolda Toynbeeho alebo Úpadok a zánik Rímskej ríše Edwarda Gibbona. Bobbitt v tejto knihe vytvoril koncept trhového štátu. Konceptom trhového štátu sa zaoberá aj vo svojej ďalšej 688 stranovej knihe s názvom Terror and Consent - The Wars for the 21st Century- Teror a súhlas - Vojny o 21.storočie, ktorú vydal v roku 2008.
Evolúcia konštitučného poriadku
Philip Bobbitt sa v knihe Achillov štít zaoberá evolučným vývojom moderného štátu. Tento vývoj analyzuje na základe skúmania vzťahu vojen a konštitučných poriadkov. Vývoj vojen a konštitučných poriadkov skúma od obdobia renesancie.
Bobbittovo vytváranie trhových štátov je konceptuálnym modelom, ktorý sa snaží vysvetliť základné zmeny vo fungovaní národných štátov na základe evolučného vývoja moderného štátu za posledných šesťsto rokov. Trhové štáty vidí Bobbitt ako najnovšiu formu konštitučného poriadku. V období od renesancie prešiel moderný štát šiestimi základnými vývojovými stupňami. Od roku 1494 sa vystriedalo šesť dominantných konštitučných poriadkov: kniežacie štáty, kráľovské štáty, teritoriálne štáty, štáty-národy, národné štáty a trhové štáty.
Tieto vývojové stupne majú podľa Bobbitta následovné základné charakteristiky:
Kniežacie štáty (1494 - 1620) - Kniežacie štáty sa vyvinuli v Taliansku počas renesancie. Nahradili predošlú vládu feudálnych pánov. Poskytovali občanom prvú významnú teritoriálnu ochranu a bezpečnosť výmenou za uznanie teritoriálnej moci kniežat. Kniežatá si najímali žoldnierov na ochranu svojich teritórií a obchodných ciest, ktoré nimi prechádzali. Na oplátku kniežatá vyberali dane.
Kráľovské štáty (1567 - 1702) - Kráľovské štáty sa objavili spolu s konceptom božských, bohom daných práv vládnuť, ktoré využívali králi. Počas tejto éry štát pokračoval v napĺňaní zodpovednosti poskytovať bezpečnosť, avšak pre väčšie teritoriálne oblasti prostredníctvom vytvárania armád a loďstva. Na oplátku subjekty režimu využívali istú formu participácie na kráľovskom božskom štatúte a sláve dynastie.
Teritoriálne štáty (1688 - 1792) - Teritoriálny štát bol spojený s kontrolou obchodu na určitom teritóriu. Bol charakteristický aristokratickým vodcovstvom.
Štáty - Národy (1776 -1914) - Štát - Národ sa objavil na konci osemnásteho storočia, kedy vznikol nový poriadok pod vplyvom ideí slobody a demokracie, ktoré zjednotili populáciu okolo spoločnej participácie na národnej, etno-kultúrnej identite. Počas tejto éry vidíme vzostup imperializmu a expanziu a exploatáciu národnej identity.
Národné štáty (1863 - 1991) - Národný štát sa vytvoril na začiatku dvadsiateho storočia, aby slúžil ľuďom poskytujúc ekonomický blahobyt občanom. Počas tejto éry komunizmus, fašizmus a parlamentarizmus súťažili, kto poskytne občanom väčší blahobyt.
Trhové štáty (1989 - ) - Trhový štát vznikol v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia v USA a v západnej Európe spolu s globálnou ekonomikou. Trhový štát existuje, aby maximalizoval príležitosti pre ľudí, aby mohli dosiahnuť lepší život a tiež aby zabezpečil existenciu trhových štruktúr, ktoré poskytujú bohatstvo a spoločenskú prosperitu.
Konflikt o podobu konštitučného poriadku
Bobbitt uvádza, že približne každých sto rokov sa mení podstata konštitučného poriadku. Táto zmena je spojená s vojnovým konfliktom prebiehajúcim v období existencie určitého konštitučného poriadku. Príkladom môžu byť národné štáty, keď počas obdobia rokov 1914 až 1990 prebiehal vojnový konflikt o povahu týchto národných štátov.
Bobbitt obdobie rokov 1914 až 1990 nazýva Dlhou vojnou, a zahrňuje tu Prvú svetovú vojnu, Druhú svetovú vojnu, Kórejskú vojnu, Vietnamskú vojnu, Studenú vojnu. Tieto konflikty spojil dohromady, pretože ako uvádza aj Tridsaťročná vojna sa skladala z viacerých vojenských konfliktov.
Dlhá vojna začala vypuknutím Prvej svetovej vojny a skončila Parížskym mierom, ktorý ukončil Studenú vojnu. Počas tejto Dlhej vojny prebiehal vojnový konflikt medzi tromi rôznymi konštitučnými poriadkami, a to medzi komunizmom, fašizmom a parlamentarizmom. Nakoniec vyhral parlamentarizmus, ktorý však ako národný štát stratil svoju legitimitu a v poslednom desaťročí dvadsiateho storočia začal byť nahrádzaný vznikajúcim trhovým štátom.
Vojna proti terorizmu, ktorá začala teroristickým útokom z 11. septembra 2001, môže byť podľa Bobbitta vnímaná ako začiatok novej Dlhej vojny.
Trhový štát ako nová forma konštitučného poriadku
Bobbitt považuje za najnovšie evolučné štádium moderného štátu trhový štát. Tento trhový štát vzniká na odlišnej báze legitimity, než akú mal národný štát dvadsiateho storočia a takisto slúži inému spoločenskému účelu. Zatiaľ čo hlavnou úlohou národného štátu bolo poskytovať rastúce materiálne bohatstvo občanom a zabezpečovať jeho spravodlivú distribúciu, úlohou trhového štátu je vzrast súhrnného bohatstva jeho občanov prostredníctvom deregulácie, rastúcich verejno-súkromných partnerstiev a devolúciou štátu blahobytu.
Podľa Bobbitta štát v novej podobe neexistuje preto, aby priamo zabezpečoval materiálny blahobyt občanov, ale existuje preto, aby maximalizoval príležitosti ľudí zlepšovať svoj život.
Model národného štátu spájal suverenitu štátu s jeho teritoriálnymi hranicami. V súčasnej dobe prebiehajúce celosvetové zmeny podľa Bobbitta spochybňujú tento model.
Model národného štátu je podľa Bobbitta narušovaný následovnými vývojovými tendenciami:
Ochranou ľudských práv, ktorá je rozšírená celosvetovo bez ohľadu na interné zákazy.
Rozširovaním jadrových zbraní a zbraní hromadného ničenia, ktoré robia neefektívnou obranu zvnútra.
Rozširovaním globálnych a transnacionálnych hrozieb, ktoré prekračujú jednotlivé hranice ako znečistenie životného prostredia, migrácia, populačná expanzia, choroby a hlad.
Rastom svetového ekonomického režimu, ktorý ignoruje hranice pohybom kapitálových investícií.
Vytvorením globálnej komunikačnej siete, ktorá ohrozuje národné jazyky, zvyky a kultúry.
Následkom uvedených vývojových tendencií vzniká podľa Bobbitta nový konštitučný poriadok, ktorý reflektuje týchto päť procesov, a tým je trhový štát.
Tri súťažiace formy trhového štátu
Bobbitt uvádza, že v súčasnosti takisto prebieha konflikt o podobu trhového štátu v rámci vytvárajúceho sa konštitučného poriadku trhových štátov. Je to konflikt medzi podnikateľským štátom, ktorý predstavujú USA, manažérskym štátom, ktorý predstavuje Európska únia a merkantilistickým štátom, ktorý predstavujú Japonsko a ďalšie štáty Ázie.
Podnikateľský trhový štát
Bobbitt uvádza, že trhový štát, ktorý sa vytvára v USA má podobu podnikateľského štátu. USA sa usilujú o vodcovstvo prostredníctvom produkcie a marketingu spoločného prospechu pre štáty sveta, ako je medzinárodná bezpečnosť, zdravšie životné prostredie a stabilné trhy.
Podnikateľský trhový štát umožňuje podľa Bobbitta najväčšiu pluralitu a diverzitu s najsilnejšími hráčmi. Táto forma trhového štátu je podľa neho zároveň najtransparentnejšia. Podnikateľský trhový štát má tendenciu k minimálnym štátnym intervenciám a obmedzuje svoje aktivity na udržiavanie hmotnej a nehmotnej infraštruktúry.
Manažérsky trhový štát
Bobbitt ďalej uvadza, že trhový štát, ktorý sa vytvára v Európskej únii, má podobu manažerského štátu. Európska únia sa tu usiluje o moc prostredníctvom hegemónie v rámci regionálnej ekonomickej zóny. Manažérsky trhový štát podľa Bobbitta požaduje vytváranie pravidiel od medzinárodných inštitúcií ako EÚ alebo OSN. Táto forma štátu sa podľa neho bude snažiť prostredníctvom dlhodobého plánovania dať väčšiu váhu záujmom budúcich generácií.
Merkantilistický trhový štát
Trhový štát, ktorý sa vytvára v Japonsku a ďalších štátoch Ázie má podľa Bobbitta podobu merkantilistického štátu. Japonsko a štáty Ázie sa usilujú o podiel na trhu s cieľom získať relatívnu dominanciu v medzinárodných vzťahoch.
Bobbitt tvrdí, že merkantilistický trhový štát sa snaží určovať pravidlá ako jeho vlastní občania budú interagovať s globálnym systémom. Táto forma trhového štátu je podľa neho najmenej transparentnou. Merkantilistický trhový štát je podľa Bobbitta viac konsenzuálny a viac protekcionistický a snaží sa udržiavať kontrolu nad monetárnym aj ľudským kapitálom.
Nový svetový poriadok trhových štátov
Bobbitt tvrdí, že podnikateľský trhový štát najtransparentnejší, manažérsky už menej a merkantilistický je nepriehľadný.
Tieto tri formy trhového štátu budú podľa Bobbitta súťažiť o budúcu podobu medzinárodného poriadku trhových štátov. Bobbitt tvrdí, že ako dojednajú tento nový poriadok vo svete teroristických, environmentálnych a ďalších výziev bude určujúce pre vytvorenie nového konsenzu. Tento konsenzus sa môže podľa neho vytvoriť ako výsledok úspešného riešenia série malých konfliktov ako Bosna, Rwanda, Afganistan, alebo prostredníctvom vypuknutia niečoho ako boli v minulosti svetové vojny alebo prostredníctvom nového high-tech konfliktu medzi veľmocami.
Dopady vytvárania trhových štátov
Ak si porovnáme koncept trhového štátu vytvoreného Philipom Bobbittom s meniacou sa realitou, vidíme, že tento koncept výstižne popisuje a vysvetľuje prebiehajúce procesy premeny štátu a spoločnosti. Vidíme, že stále viac aktivít, ktoré v minulosti zabezpečoval štát je rôznymi formami prevádzané na súkromné spoločnosti. Vytvorila sa určitá podoba trhu s aktivitami, ktoré zabezpečoval štát a o tieto aktivity sa uchádzajú rôzne súkromné organizácie a spoločnosti. Je to zreteľné aj v podmienkach Slovenska, kde významnou súčasťou aktivít jednotlivých vlád je vlastne organizovanie trhu s aktivitami, ktoré predtým uskutočňoval štát. Tento trh má podobu napr. rôznych verejných tendrov, ale niekedy v prípade netransparentnosti má skôr charakteristiky čierneho trhu alebo šedej ekonomiky. Výsledkom je však vždy presun aktivít zo štátu na súkromné organizácie.
Vidíme, že skutočne štát je dnes viac trhový a, že tento trhový štát funguje na iných princípoch ako fungoval národný štát. Štát ako taký tiež stratil schopnosť regulovať fungovanie spoločnosti v podobe ako to robil národný štát a zároveň nie je schopný zabezpečiť pre občanov to, čo zabezpečoval národný štát, a to najmä z dôvodu obmedzenosti resp. nedostatku potrebných zdrojov.
Trhový štát funguje ako správne ukazuje Bobbitt na tom istom teritóriu ako národný štát, ale zároveň funguje v inom móde ako fungoval národný štát. Zároveň sa akoby obnovovali predindustriálne formy ekonomickej a spoločenskej organizácie.
Perspektívy a trendy vytvárania trhových štátov
Philip Bobbitt nám vytvoril dobré konceptuálne rámce, ktoré nám umožňujú si predstaviť komplexnú podobu transformácie štátu, ktorá bude prebiehať v 21. storočí. Privatizácia aktivít vo všetkých oblastiach života spoločnosti bude vytvárať rozvojový potenciál, ktorý umožní vytvárať napr. pracovné miesta, zvyšovať konkurencieschopnosť, produktivitu a pod. Dopady trhového štátu na ekonomiku zmenia od základov základné princípy jej fungovania. Obrysy zmien z prelomov storočí tak začnú nadobúdať konkrétne formy a prejavy. Štátny a verejný priestor jednotlivých spoločností sa bude postupom času premieňať na privátny priestor.
Privatizácia jednotlivých aktivít bude postupne vytvárať potenciály rozvoja jednotlivých oblastí spolu s vytváraním napr. pracovných miest v neobmedzenom rozsahu.
Tu treba rozlišovať medzi privatizáciou prebiehajúcou napr. v postkomunistických krajinách, ktorá bola vo veľkom rozsahu doprevádzaná rastom nezamestnanosti, čo bolo spôsobené jej redukciou na privatizáciu hmotného majetku a nie činností a privatizáciou činností a priestoru, ktoré premenia základnú štruktúru ekonomiky a spoločnosti v podmienkach trhového štátu.
Oblasti vytvárania trhového štátu
Prechod od národného k trhovému štátu zahŕňa následovné oblasti:
Privatizácia ekonomickej sféry - rôzne podoby privatizácie národných ekonomík prebiehajú v súčasnej dobe prakticky vo všetkých krajinách sveta, privatizácia ekonomiky prebieha v rôznych podobách od osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia, celosvetovo sa privatizujú všetky časti ekonomiky, niekde má privatizácia podobu živelného rozpadu štátnej ekonomiky a táto sa transformuje do tieňovej ekonomiky
Privatizácia meny - štátny monopol národnej meny je postupne dopĺňaný sadou alternatívnych mien súkromného charakteru. Budú vznikať privátne meny podobne ako existovali v predindustriálnej spoločnosti.
Privatizácia sociálnej bezpečnosti - privatizácia sociálnej bezpečnosti zahrňuje prechod od štátom garantovanej sociálnej bezpečnosti k individuálne zabezpečenej sociálnej bezpečnosti počas celého ľudského života, čo je spojené s prechodom k individuálnemu manažovaniu vlastných finančných zdrojov pre zabezpečenie svojho života každým jednotlivcom, sociálne zabezpečenie sa transformuje do podoby osobných sociálnych účtov spravovaných privátnymi inštitúciami
Privatizácia zdravotnej starostlivosti - zahŕňa prechod od štátom poskytovanej a garantovanej zdravotnej starostlivosti k vytvoreniu trhu zdravotných tovarov a služieb spolu s individualizáciou a diverzifikáciou poskytovania zdravotnej starostlivosti na trhových základoch, vzniká ekonomiky zdravia založená na rastúcom trhu zdravotných tovarov a služieb
Privatizácia vzdelávania a vedy - zahŕňa vytváranie privátne založených vzdelávacích a vedecko-výskumných inštitúcií, poskytujúcich a produkujúcich tovary a služby na trhových princípoch, veda a vzdelanie sa transformujú do podoby informačnej ekonomiky, informácie sa stávajú hlavným výstupom vedy a vzdelávania, vzniká rastúci trh informačných tovarov a služieb, štátne vzdelávacie a vedné inštitúcie sú dopĺňané alebo nahrádzané privátnymi
Privatizácia obrany - zahŕňa postupnú transformáciu národných resp. štátnych armád na vojensko-ekonomické komplexy súkromných podnikov a inštitúcií, privatizáciu bezpečnosti, privátne vojenské spoločnosti, privátny vojenský priemysel, kontraktérov, žoldnieri sú v trhovom štáte kontrahovaní bojovníci, príkladom je napr. súkromná vojenská organizácia Blackwater
Privatizácia bezpečnosti a spravodajstva - zahŕňa vytváranie súkromných spravodajských služieb poskytujúcich služby a produkujúcich tovary na trhových princípoch, spravodajské služby sa venujú tvorbe analýz a prognóz, nadobúdajú charakter firiem obchodujúcich s informáciami, príkladom je americká súkromná spravodajská služba STRATFOR
Privatizácia moci - zahŕňa postupné rozptyľovanie moci, na moci sa podieľajú think tanky, NGO, analytické a poradenské firmy, lobbysti a pod.
Privatizácia ako presun ťažiska aktivít zo štátu na jednotlivca
Privatizácia býva chápaná ako proces politických rozhodnutí, ktoré zabezpečujú presun resp. predaj štátneho majetku súkromným inštitúciam alebo osobám resp. tiež inštitúciam alebo organizáciam iného štátu. Privatizujú sa predovšetkým hmotné alebo nehmotné aktíva. Tento proces prebieha zhruba od osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia, kedy sa stala priekopníkom privatizačného procesu Veľká Británia. V skutočnosti procesy privatizácie odštartovali transformáciu národného štátu na štát trhový.
Po páde komunizmu privatizácia prebiehala prakticky vo všetkých postkomunistických krajinách a globálne sa rozšírila na väčšinu krajín sveta. Privatizácia sa stala globálnou a privatizačné politiky sa stali súčasťou hospodárskych politík jednotlivých krajín.
Podstatou privatizácie je však presun ťažiska ekonomických aktivít a zabezpečenia jednotlivých oblastí života človeka zo štátu na jednotlivca. Štát takto stráca na význame, postupne uvoľňuje kontrolu jednotlivca a tento jednotlivec potom môže zmeniť svoj operačný rádius z priestoru ohraničeného hranicami národného štátu na globálny priestor globálnej ekonomiky a civilizácie.
Dochádza tak k dvom hlavným posunom:
Jednotlivec rozširuje svoje ekonomické aktivity z národného trhu na globálny svetový trh.
Zodpovednosť, zdroje a aktivity sa presúvajú z úrovne štátu na úroveň jednotlivca.
Zdroje, financie, kapitál, informácie, znalosti, bezpečnosť sa takýmto spôsobom decentralizujú a dekoncentrujú a umožňujú jednotlivcovi fungovať nezávisle na štáte resp štát sa zbavuje zodpovednosti za osud jednotlivca..
Privatizácia býva chybne považovaná iba za privatizáciu hmotných a nehmotných aktív. V skutočnosti hlavným posunom je privatizácia priestoru a aktivít. Štát stráca schopnosť a prostriedky zabezpečiť blahobyt jednotlivca. Túto schopnosť i prostriedky získava jednotlivec, ktorý môže v rámci vytvárajúceho sa globálneho ekonomického a civilizačného prostredia pôsobiť ako samostatná ekonomická jednotka disponujúca potrebnými zdrojmi, financiami a kapitálom. Na jednotlivca potom prechádza aj zodpovednosť za osobnú, ekonomickú a sociálnu bezpečnosť. Jednotlivec môže dosahovať pružnú odozvu na zmeny globálneho prostredia, avšak iba za predpokladu, že nie je limitovaný v niektorých oblastiach štátom resp. jeho administratívnymi štruktúrami.
Vytvárajúci sa trhový štát dnes vytvára nové rámce spoločenského a ekonomického prostredia, na ktoré sú nútení sa adaptovať občania jednotlivých štátov. Ak sa chce jednotlivec na takéto prostredie adaptovať, potom je dôležité poznať v čom a ako sa takéto prostredie mení. Knihy Phillipa Bobbitta, v ktorých popisuje celosvetovo prebiehajúcu transformáciu štátu môžu významne napomôcť k poznaniu týchto zmien. Aj preto je užitočné si knihy Philipa Bobbitta prečítať.
