Desať najvplyvnejších futurológov všetkých čias

Enycklopédia budúcnosti bola vydaná v roku 1996. Je to v súčasnosti najkomplexnejšia publikácia zaoberajúca sa všetkými aspektami futurológie a budúcnosti. Je dielom širšieho kolektívu autorov a jej editormi sú George Thomas Kurian a Graham T.T. Molitor.
Enycklopédia budúcnosti uvádza zoznam 100 najvplyvnejších futurológov všetkých čias. Do zoznamu boli zaradení aj spisovatelia science-fiction. Nasledujúcich desať futurológov bolo vybraných ako desať najvplyvnejších:

1. R. Buckminster Fuller (1895-1983) - americký vizionár, inžinier, vedec, architekt a inovátor. Je považovaný za otca modernej futurológie. Za svojho života bol považovaný za žijúceho génia. Je autorom konceptu dymaxion, ktorý aplikoval na domy, autá a mapy. Je tiež tvorcom konceptu geodesického dómu resp. kupoly. Je zakladateľom synergetiky. Prispel k rozvoju architektúry, filozofie, designu a ďalších oblastí. Napísal a publikoval množstvo kníh ako napr. Manuál pre kozmickú loď Zem (1969), Synergetika (1975) alebo Synergetika 2 (1979).

2. Herman Kahn (1922-1983) - americký matematik, stratég, prognostik a futurológ. Založil Hudson Institute. Je autorom mnohých kníh ako Premýšľanie o nemysliteľnom (1962), kde vyvinul metodológiu tvorby scenárov a použil ju na vytváranie alternatívnych scenárov jadrovej vojny. V knihe Rok 2000 (1967) uverejnil prognózu vývoja sveta na obdobie 33 rokov. Významne prispel k rozvoju metodológie prognózovania a futurológie.

3. Herbert G. Wells (1866-1946)- britský spisovateľ. Preslávil sa písaním science-fiction a esejí o budúcnosti. Je autorom kníh ako Stroj času (1895), Vojna svetov (1898), Moderná utópia (1905) alebo Nový svetový poriadok (1940). Predvídal vznik vedy o budúcnosti. Jeho literárne úvahy a fantázie sú podoprené jeho znalosťami zo sociológie a vedy.

4. Isaac Asimov (1920-1992)- americký spisovateľ science-fiction. Narodil sa v ZSSR. Písal tiež vedecké eseje a knihy o vede. Napísal väčšie množstvo kníh. Preslávil sa knihou Ja robot (1950), v ktorej sformuloval Tri zákony robotiky.

5. Peter F. Drucker (1909) - americký vedec a teoretik manažmentu. Narodil sa v Rakúsku. Vo svojích knihách pojednáva o civilizačnej zmene a jej dopadoch na organizáciu, ekonomiku a spoločnosť. Vytvoril koncept postkapitalistickej spoločnosti. Je autorom kníh Vek diskontinuity (1967), Nové reality (1989), Postkapitalistická spoločnosť (1993) a mnohých ďalších.

6. Arthur C. Clarke (1917) - britský spisovateľ science-fiction. Píše tiež eseje. Predpovedal vznik komunikačných satelitov. Napísal niekoľko desiatok kníh. Najznámejšou sa stala 2001 Vesmírna odysea , ktorá bola takisto úspešne sfilmovaná. Žije na Sri Lanke.

7. Jules Verne (1828-1905) - francúzsky spisovateľ. Je považovaný za zakladateľa science-fiction. Preslávil sa knihami Cesta do stredu Zeme, Cesta na mesiac, Dvadsatťtisíc míľ pod morom, Vynález skazy a mnohými ďalšími.

8. Jay W. Forrester (1918) - americký vedec. Profesor manažmentu na MIT. Je zakladateľom systémovej dynamiky . Je autorom viacerých modelov založených na systémovej dynamike, ktoré využili napr. autori prvej Správy Rímskemu klubu nazvanej Limity rastu. Je autorom kníh Industriálna dynamika (1961), Princípy systémov (1968) a Svetová dynamika (1971).

9. Aurelio Peccei (1908-1984)- talianský ekonóm a priemyselník. V roku 1968 založil Rímsky klub - elitné združenie vedcov a priemyselníkov zaoberajúcich sa globálnymi problémami. Bol jeho prvým prezidentom. Rímsky klub publikoval do dnešného dňa viac ako 30 správ venovaných globálnym problemom.

10. Alvin Toffler (1928) - americký futurológ a publicista. Založil a vedie strategickú poradenskú firmu Toffler Associates. Zaoberá sa strategickým plánovaním, radí vládam a korporáciam. Je autorom slávnej trilógie Šok z budúcnosti (1970), Tretia vlna (1980) a Posun moci (1990). Napísal tiež knihy Vojna a antivojna (1993), Utváranie novej civilizácie (1995) a Adaptívna korporácia (1985). Spolu so svojou manželkou Heidi Tofflerovou vytvorili vlnový koncept civilizačnej zmeny. Agrárnu civilizáciu Prvej vlny vystriedala industriálna civilizácia Druhej vlny a tú teraz strieda informačná civilizácia Tretej vlny . Je tiež autorom teórie konfliktu, ktorá je založená na strete týchto troch vzájomne odlišných civilizačných vĺn.