Kistlerova cena - prvá futurologická cena za výskum budúcnosti

Nadácia pre budúcnosť bola založená v roku 1996 Walterom P. Kistlerom v Bellevue v americkom štáte Washington a podporuje výskum pre lepšie porozumenie faktorom, ktoré môžu mať veľký vplyv na budúcnosť ľudstva.
Nadácia pre budúcnosť sa zaoberá veľmi dlhodobým smerovaním ľudstva s časovým horizontom do roku 3000. Usporiadala viacero seminárov a konferencií, kde sa diskutovalo o možnom vývoji ľudskej civilizácie do roku 3000 a jej nosným projektom je   projekt Humanity 3000 .
Kistlerova cena je pomenovaná po americkom vizionárovi a filantropovi Walterovi P. Kistlerovi. Cena je udeľovaná za originálne a inovatívne príspevky k porozumeniu spojenia medzi ľudským genómom a ľudskou spoločnosťou. Cena pozostáva z peňažnej odmeny 100 000 amerických dolárov a 200 gramovej zlatej medaily.
Kistlerova cena bola doteraz udelená 5 špičkovým vedcom z rôznych oblastí vedy.

Prvými nositeľmi Kistlerovej ceny sa stali:

Edward O. Wilson (1929) – americký biológ a entomológ. Je zakladateľom sociobiológie. Pôsobí ako profesor na Harvardovej univerzite. Je autorom viacerých celosvetovo prekladaných odborných i populárnych kníh ako Sociobiológia – Nová syntéza (1975), O ľudskej prirodzenosti (1978), Rozmanitosť života (1992), Consiliencie – Jednota znalostí (1998), Budúcnosť života (2002). Stal sa prvým nositeľom Kistlerovej ceny , ktorá mu bola udelená v roku 2000 za originálnu prácu pri výskume sociálnych implikácií genetiky.

Richard Dawkins (1941) – britský zoológ a evolučný biológ. Pôsobí ako profesor na Oxfordskej univerzite. Je autorom viacerých odborných i populárnych kníh ako Sebecký gén (1976), Rozšírený fenotyp (1982), Slepý hodinár (1986), Rieka z raja (1995), Rozprávanie predkov - Púť k úsvitu života (2004). Stal sa druhým nositeľom Kistlerovej ceny , ktorá mu bola udelená v roku 2001 za prácu v etológii génov a rozvoj konceptu memov ako replikátorov ľudskej kultúry.

Luigi L. Cavalli-Sforza (1922) - taliansky vedec a genetik. Pôsobí ako emeritný profesor na Stanfordskej univerzite. Je autorom viacerých kníh ako História a geografia ľudských génov (1994), Veľké ľudské diaspóry – História diverzity a evolúcie (1995), Gény, ľudia a jazyky (2000). Stal sa tretím nositeľom Kistlerovej ceny, ktorá mu bola udelená v roku 2002 za prácu pri rekonštrukcii evolučnej histórie moderného človeka a pokračujúcu prácu na Human Genome Diversity Project.

Arthur Jensen (1923) – americký psychológ. Pôsobí ako emeritný profesor vzdelávacej psychológie na Kalifornskej univerzite v Berkeley v Kalifornii. Zaoberá sa psychometriou. Je autorom viacerých kníh ako Vzdelanosť a skupinové diferencie (1973), G faktor – Veda mentálnej schopnosti (1998). Stal sa štvrtým nositeľom Kistlerovej ceny, ktorá mu bola udelená v roku 2003 za vedecký výskum ľudskej inteligencie a vytvorenie genetickej bázy pre individuálne rozdiely v ľudskej inteligencii.

Vincent M. Sarich (1934) – americký vedec a antropológ. Pôsobí ako profesor antropológie na Kalifornskej univerzite v Berkeley v Kalifornii. Je autorom hypotézy molekulárnych hodín, ktorá je považovaná za míľnik v štúdiach ľudskej evolúcie. Je piatym nositeľom Kistlerovej ceny, ktorá mu bola udelená v roku 2004 za vedecký výskum ľudskej evolúcie.

Udeľovanie Kistlerovej ceny sa pomaly stáva tradíciou a významnou udalosťou vo vedeckom svete. V súčasnej dobe prebiehajú nominácie kandidátov na udelenie šiestej Kistlerovej ceny.