Po pár týždňoch mrazivého počasia nám zase napadol sneh. Tentokrát sa však topí akosi rýchlejšie ako koncom minulého roku. Teda aspoň tu v Bratislave. No a to spôsobuje problémy. Iné sú pre tých, čo sa do práce a z nej vozia vo svojom aute a parkujú ho hneď vedľa miesta, kde pracujú alebo bývajú, iné pre tých, ktorí sú sa presúvajú pešo a/alebo s použitím MHD.
Musím sa priznať, že patrím k tej prvej skupine - nie že by som mal čosi proti MHD, alebo chôdzi, jednoducho je to pre mna rýchlejšie isť autom a tým padom straviť viac času s mojou rodinou (toto je však možno na iný blog...). Moja dnešná obednajšia skúsenosť s problémami, ktoré spôsobí topiaci sa sneh tej druhej skupine ľudí ma inšpirovala, aby som sa konečne zpojil do blogovania aj ja.
Určite nenapíšem nič nové, keď uvediem, že podľa mňa na sneženie doplatia v konečnom dôsledku oveľa viac tí, ktorí sa presúvajú pešo. Veľa som si už prečítal o stažnostiach vodičov na cestárov, že sú cesty neodhrnuté, o sťažnostiach na iných vodičov za to ako jazdia a na akých pneumatikách jazdia. Neprečítal som si však ešte o tom, ako trpia chodci. Ide najmä o odhrňanie chodníkov. Postupom času sa stáva stále častejšie, že sú chodníky viac menej odhrnuté (toto je moje pozorovanie za ostatných x rokov). Možno je to aj tým, že si správcovia a vlastníci budov a pozemkov čoraz viac uvedomujú svoju trestnoprávnu zodpovednosť za prípadné zranenia prechádzajúcich chodcov. Menej pozornosti sa ale venuje podla mňa udržiavaniu vstupných a výstupných častí chodníkov - najmä oblastiam okolo prechodov pre chodcov.
Dnes som mal možnosť po nejakom čase isť s mojou kolegyňou, pôvodom Nemkou, ktorá žije na Slovensku asi 3 roky na obed. Hneď ako sme sa dostali von z našej budovi a brodili sme sa člapkanicou na chodníku poznamenala, že ako je možné, že nikto neodhŕňa sneh z chodníkov. Že u nich v Nemecku sa také čosi nestáva, že tam musí každý majiteľ budovy alebo pozemku očistiť chodník pri svojom majetku - a že sa to aj poctivo vymáha. Musím podotknúť, že je veľmi otvorená všetkým špecifikám života na Slovensku, keďže tu už nejaký ten rok žije. Ja som jej na to, že aj na Slovensku platí táto povinnosť, ale žiaľ, problém je asi pri dôslednom uplatňovaní tejto povinnosti.
Idúc smerom k miestu nášho obeda sme sa dostali na koniec chodníka - k prechodu pre chodcov. Tam nastal problém: medzi okrajom chodníka a cestou bola obrovská vodná priekopa, pri ktorej zdolaní som ja nemal veľký problém (jednak dobre naimpregnovaná obuv a jednak dlhé nohy), ale pre ňu to problém bol. Obísť túto vodnú priekopu však nebolo až také jednoduché. Musela ju obísť veľkým oblúkom cez bočnú cestu a potom prejsť na druhú stranu ulice úplne mimo prechodu pre chodcov, pretože aj na druhej strane cesty bola podobná priekopa. Keď zdolala všetky tieto prekážky a stretli sme sa na druhej strane ulice spýtala sa ma, ako sa môžu v takomto počasí presúvať starší ľudia. Ja by som to rozšíril - ako sa majú bezpečne presúvať chodci, keď už samotné miesto prechodu cez ulicu je pre nich vlastne nebezpečným miestom. Akýkoľvek spôsob si vyberú, vždy sú obeť. Dokonca aj keď sa rozhodnú neprechádzať, ale len stáť na kraji - určite sa nájde nejaký "dobrák", ktorý si to svojim autom nasmeruje presne do tej kaluže.
Takže dve prosby - jedna cestárom: skúste venovať pozornosť styku chodníka a prechodu pre chodcov; a druhá vodičom: buďte prosím ohľaduplní a myslite aj na tých, ktorý nesedia v aute ale pohybujú sa na chodníkoch.
