Zdá sa mi, že bdiem.
Zvláštna skutočnosť.
Osamelé kroky osamelou ulicou...
Vietor mi z vrecka vybral kúsky spomienok.
Tlačia ma dolu.
No každým pádom rastiem.
Ak to nevzdám...
Kráčam po lane.
Lano sa trhá...
Chýba tretí do páru.
Druhý nezapadá do skladačky.
Prvý ho premení bez mojich perí,
žabieho princa jak v rozprávke.
Ale toto je skutočnosť.
Tak robí čo chce...
A ja znova padám
do siete svojich hádaniek.
Znova smútok rozčesávam
namiesto strihania.