Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Tichá poézia znie hlučnou tmou,
kvapky rýmov, jej slzy, kĺžu sa po uliciach
tichučko ako v papučiach,
nenápadne sivo...
A predsa o nej viem.
Vidím ju sedieť na plote
a bosý sen mi behá po vankúši.
Aké sú krásne myšlienky keď spím.
Za zrkadlom kvapkajú oblaky
a dúha mi podáva ruku.
Môj bosý sen je večný.
Raz ho dobehnem a zistím, že bdiem...
