Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Je mi smutno.
Neviem za kým, za čím.
Neviem prečo.
Prišlo to tak zrazu.
Nenápadne.
Šnúra gombíkov.
Čaká kým ich poprišívam.
A potom si zapnem manžetu.
Možno mi to zdvihne náladu.
Pozapínam všetko
aby som uväznila smútok.
Gombíkové väzenie.
A väzeň?
Pomaly bude rozožierať nitky
kým neodpadne posledný gombík.
Nenápadne.
A ja si poviem:
Potom to prišijem...
Naozaj mi je smutno...
