Váza s levanduľou.
Hlinené srdce.
Suché lupienky ruží lemujú zrkadlo.
Na všetko sadá prach.
A za oknom?
Kúsky slnka sa predierajú cez mraky
a v lístí šumí tichý život.
V kvetináči si čosi šepkajú
červené s bielymi.
Pozývajú k úsmevu
a k bytiu jednoduchému a krásnemu.
Aj ja chcem zrazu byť.
Taká ozajstná.
Živá.
Nie zaprášená vlastným strachom
a podobnými zbytočnosťami.
A nestačí len otvoriť okno,
ale to hlinené búchajúce tam vnútri.
Niekedy stráca tvar.
Viem, že chce dýchať.
Aby mohlo byť svoje nielen za oknom.