Písmo:
A-
|
A+
Aký krehký je človek
keď stojí na prahu neba.
Zostarnutý starý dom
a uprostred neho prázdnota.
A duša, to mladé vtáča,
trilkujúc letí k výšinám.
Letí domov...
Tam niet už sĺz a bolesti.
Len ruka Spasiteľa pohladí líce:
"Vitaj! Tak už si prišla? Čakali sme ťa..."
A mne po líci steká smútok.
Nestihla som sa rozlúčiť.
Mrzí ma to...
