- Ty si taký bežec na dlhé trate. - Povedal Fred a dal jej ďalší bozk. - Škoda že ja nechcem nic trvalé. - Dodal. Strašne ju to naštvalo - ja som nijaký bežec na dlhé trate? Veď ja som nikdy nič trvalé nemala. Idiot. Vôbec nevie o čom hovorí. Raz mi povie že sa chce vedľa niekoho ako som ja zobúdzať a potom zase že som bežec na nijaké dlhé trate. Veď ja som nikdy nič nezabehla. Nie v časovom limite. Chápeš to ? To je taký idiot. - rozčuľovala kamoške do telefónu.
Skoro o rok neskôr.
- Povedal mi že som Láska. - ospravedlňovala svoj útek. - Nemal to robiť. že to nemal robiť? - sťažovala sa. - Bol pekný. Ja nie som pekná. Aj tak by sme sa k sebe nehodili. Musím mu aspoň vrátiť okuliare. - povedala a vybrala si z vlasov slnečné okuliare, ktoré neboli jej. - čoo? ty si mu zobrala okuliare? - rozosmiala sa jej kamoška. - Mno Áno. Pokúšala som sa ho potom nájsť ale nebol nikde. Keď som utekala nespomenula som si .
Pár dní na to.
- Sviňa. Fred mal pravdu. Som bežec na dlhé trate. Ale prečo som utiekla Mathewovi ? Zľakla som sa. Ale čoho som sa zľakla? Jeho? Záväzkov? Obidvoch? Neviem. Možno ďalšieho pádu. Mal pravdu. Začala som bežať keď som sa naučila chodiť a neprestanem až do smrti. Ale prečo?
O ďalšie dva dni.
- Kebyže sa teraz má rozhodnúť, tak ho beriem. Bol zlatý. A teraz je iba ďalší na zozname ľudí, ktorým som ublížila. Život ide ďalej. Show must go on. Alebo ako Samantha povedala - prestaň si mladá na také závery. -
