Vzťahy medzi Donaldom Trumpom, Vladimirom Putinom a Volodymyrom Zelenským tvoria komplexný trojuholník, ktorý dnes ovplyvňuje budúcnosť vojny na Ukrajine i stabilitu celého medzinárodného poriadku. Rok 2025 priniesol nové impulzy – druhý prezidentský mandát Donalda Trumpa, aljašský summit s Putinom a komplikovaný vývoj vzťahov s ukrajinským prezidentom Zelenským.
Trumpov druhý mandát
Donald Trump sa stal 47. prezidentom Spojených štátov 20. januára 2025. V priebehu prvých mesiacov vydal viac než 200 výkonných dekrétov, z ktorých veľká časť čelí právnym sporom. Jeho administratíva kladie dôraz na rýchle zmeny v imigračnej, obchodnej aj zahraničnej politike.
Trumpov štýl vládnutia zostal nezmenený – orientovaný na silné gestá, okamžité výsledky a snahu ukázať, že "koná". To však vytvára vysokú mieru právnej neistoty a fragmentáciu v zahraničnej politike, kde sa niektoré kroky prezentujú bez dostatočnej koordinácie so spojencami v NATO či EÚ.
Summit na Aljaške
Dňa 15. augusta 2025 sa na základni Joint Base Elmendorf–Richardson v Anchorage stretli Donald Trump a Vladimir Putin.
Rokovania trvali menej než tri hodiny.
Trump vyhlásil, že "mnohé body boli dohodnuté" a existuje "veľmi dobrá šanca" na mier.
Putin označil stretnutie za "konštruktívne a užitočné" a tvrdil, že Trump chápe "legitímne záujmy Ruska".
Ruská strana dokonca naznačila, že došlo k "okamžitým ústupkom" z ich strany.
Realita: nedošlo k podpisu žiadnej dohody ani k dohode o prímerí.
Summit bol viac symbolickým gestom než reálnym rokovaním. Putin využil stretnutie na prezentáciu Ruska ako legitímneho hráča, Trump zase na demonštráciu svojej schopnosti rokovať s Moskvou. Absencia konkrétnych výsledkov však ukazuje limity "osobnej diplomacie". Zelenskyj dokonca poznamenal, že Trump Putinovi "dal, čo chcel"
Trump a Zelenskyj
Vzťah medzi Trumpom a Zelenským je poznačený dlhodobým napätím:
Február 2025, Washington: rokovania boli ostré, Trump reagoval podráždene, Zelenskyj označil vzťah za "napraviteľný".
Marec 2025: Trump naznačil, že ich vzťah "ochladol", pričom sa vyhol priamemu označeniu Zelenského za diktátora.
Leto 2025: vzťah sa mierne normalizoval – Zelenskyj tvrdil, že Trump "vidí Putinove lži na vlastné oči".
Napriek tomu Trumpove rozhodnutia (napr. pozvanie Putina na Aljašku) vyvolávajú na Ukrajine rozhorčenie.
Trump vníma Ukrajinu viac ako súčasť väčšieho vyjednávania s Ruskom než ako autonómneho partnera. To oslabuje Zelenského pozíciu a posilňuje Putinovu schopnosť prezentovať konflikt ako bilaterálnu hru medzi Moskvou a Washingtonom.
Ukrajinský postoj k mieru
Ukrajina dnes, po viac než troch rokoch vojny, deklaruje ochotu zmraziť frontovú líniu, ale len pod podmienkou silných bezpečnostných záruk zo strany Západu. Zelenskyj vie, že bez týchto záruk by akékoľvek prímerie znamenalo len dočasné oslabenie obrany a posilnenie Ruska.
Tu sa ukazuje rozdiel medzi americkým a ukrajinským pohľadom na vojnu. Trump hľadá "rýchle riešenie" – okamžitý mier, ktorý by mu politicky pomohol doma. Ukrajina však vie, že mier bez záruk by znamenal len prestávku pred ďalšou agresiou. Tento rozdiel v prístupoch je jadrom napätia medzi Zelenským a Trumpom.
Záver
Diplomatické manévre medzi Trumpom, Putinom a Zelenským ukazujú, že hoci USA zostávajú kľúčovým hráčom v riešení vojny, ich politické priority sa často rozchádzajú s ukrajinskými potrebami. Summit v Aljaške nepriniesol riešenie, ale odhalil dynamiku – Trumpovu snahu o rýchly mier, Putinovu trpezlivosť a Zelenského odhodlanie bojovať, kým Ukrajina nezíska jasné bezpečnostné garancie.
Budúcnosť mierového procesu tak bude závisieť nielen od priamych rokovaní Washingtonu s Moskvou, ale aj od schopnosti Ukrajiny presvedčiť spojencov, že krátkodobý kompromis nesmie nahradiť dlhodobú bezpečnosť.
