Donald Trump a Vladimir Putin sú bezpochyby dvaja z najvýznamnejších svetových lídrov, ktorých rozhodnutia majú globálny dosah na medzinárodnú politiku a vzťahy medzi národmi. Hoci ich spájajú silné nacionalistické tendencie a odhodlanie presadzovať záujmy svojich krajín, ich politické štýly, metódy a ideologické základy sú odlišné.
Trumpov odkaz a druhé funkčné obdobie
Donald Trump je ústrednou postavou trumpizmu, politického hnutia, ktoré kombinuje nacionalizmus, populizmus a anti-establishmentové postoje. Mnohé jeho verejné komentáre a činy boli označené za rasovo motivované, rasistické alebo mizogýnne. Šírenie nepravdivých vyhlásení a konšpiračných teórií bolo v americkej politike bezprecedentné.
Po prehre v prezidentských voľbách v roku 2020 sa Trump pokúsil zvrátiť ich výsledok, čo vyvrcholilo útokom na Kapitol 6. januára 2021.
V roku 2023 bol v občianskoprávnych veciach uznaný za zodpovedného za sexuálne zneužívanie a ohováranie, a taktiež za obchodný podvod. V roku 2024 ho v New Yorku uznali vinným z falšovania obchodných záznamov, čím sa stal prvým exprezidentom USA odsúdeným za trestný čin. Po víťazstve v prezidentských voľbách v roku 2024 nad Kamalou Harrisovou mu bolo v dvoch ďalších prípadoch (snahy o zvrátenie volieb v Georgii a zatajovanie tajných dokumentov) udelené beztrestné prepustenie na slobodu.
Svoje druhé funkčné obdobie Trump začal omilostením približne 1 500 výtržníkov zo 6. januára, spustením hromadného prepúšťania federálnych zamestnancov a začiatkom obchodnej vojny s Mexikom a Kanadou. Rozsiahle využívanie prezidentských dekrétov a výkonných nariadení (Executive Orders) vyvolalo množstvo súdnych sporov spochybňujúcich ich zákonnosť a ústavnosť.
Putinova mocenská expanzia: Od Krymu k novým zbraniam
V roku 2014, po zvrhnutí proruského prezidenta na Ukrajine, Rusko obsadilo Krymský polostrov. Následne začalo masívne podporovať proruských separatistov na východe Ukrajiny, čo viedlo k ozbrojenému konfliktu v Luhanskej a Doneckej oblasti.
O štyri roky neskôr, 1. marca 2018, ruský prezident Putin prekvapil svet prezentáciou šiestich nových strategických zbraní, vrátane hypersonických striel. S jasným odkazom pre Západ vyhlásil: „Nikto nás vtedy nepočúval. Tak budú počúvať teraz…“ Tento prejav mal poslúžiť ako demonštrácia sily a zároveň posilniť jeho pozíciu pred prezidentskými voľbami, v ktorých obhájil svoj mandát.
Putinova mocenská pozícia sa ešte viac upevnila v júli 2020, keď mu celoštátne hlasovanie umožnilo zotrvať v prezidentskom kresle na ďalších 16 rokov. Tieto udalosti poukazujú na dlhodobú stratégiu, ktorá sa začala anexiou Krymu a pokračuje modernizáciou armády a upevňovaním moci.
Ruská invázia na Ukrajinu
Na prelome rokov 2021 a 2022 začali do verejného priestoru prenikať informácie o masívnom hromadení ruských síl na hraniciach s Ukrajinou. Situácia eskalovala, keď Rusko 17. decembra 2021 predložilo USA a NATO sériu bezpečnostných požiadaviek.
Medzi kľúčové požiadavky patrilo stiahnutie jednotiek a zbraní NATO z východnej Európy a absolútne vylúčenie možnosti, že by sa Ukrajina mohla stať členom aliancie. Mnohí analytici už v tom čase naznačovali, že tieto, v podstate nesplniteľné, požiadavky sú len zámienkou na pripravovaný vojenský konflikt. Rusko 28. januára 2022 vyhodnotilo odpovede Západu ako neuspokojivé.
Začiatok "špeciálnej vojenskej operácie"
Ráno 24. februára 2022 Vladimir Putin ohlásil začiatok „špeciálnej vojenskej operácie“, ktorej cieľom mala byť „demilitarizácia a denacifikácia Ukrajiny“. Táto operácia znamenala začiatok rozsiahlej invázie, do ktorej ruské sily vpadli z troch rôznych smerov, vrátane územia formálne neutrálneho Bieloruska.
Invázia okamžite vyvolala celosvetovú podporu pre Ukrajinu, zatiaľ čo Rusko sa ocitlo v bezprecedentnej politickej, hospodárskej a kultúrnej izolácii. V reakcii na možné úvahy o vojenskom zásahu zo strany viacerých krajín, vrátane členských štátov NATO, Putin otvorene pohrozil použitím jadrových zbraní a nariadil uviesť ruské jadrové sily do stavu vysokej pohotovosti.
Putinov režim medzi totalitou a represiami
Politický režim, ktorý sa sformoval v Rusku pod vedením Vladimira Putina, je často označovaný pojmom rašizmus (rus. рашизм, angl. rashism). Tento termín, ktorý sa používa na opis režimu zodpovedného za mnohé zločiny, spája názov krajiny s fašizmom. Niektorí historici a politológovia ho vnímajú ako hybrid dvoch totalitných režimov: nacistického Nemecka a Sovietskeho zväzu.
Takéto prirovnania majú historické opodstatnenie. Samotný Putin bol plukovníkom KGB, sovietskej tajnej služby. Zároveň sa odvoláva na diela Ivana Iljina, ruského filozofa, ktorý mal blízko k fašizmu a obhajoval myšlienku „ruského sveta“, ktorá sa stala ospravedlnením pre agresívne akcie voči iným národom.
Symboly a disidenti
Jedným z vizuálnych symbolov tohto režimu sa stali písmená Z a V. Pôvodne používané na označenie vojenskej techniky sa rýchlo premenili na symboly ruskej propagandy. Odporcovia Kremľa a protivojnoví aktivisti na to zareagovali používaním bielo-modro-bielych vlajok, ktoré symbolizujú mier a opozíciu voči vojne. Tieto vlajky sa v Rusku stali zakázaným symbolom.
Zločiny a zodpovednosť
Vláda Vladimira Putina je medzinárodne obviňovaná z mnohých vážnych zločinov: za masaker civilistov v ukrajinskej Buči v marci 2022, za takmer úplné zničenie mesta Mariupoľ, či za pokračujúce útoky na civilnú infraštruktúru po celej Ukrajine, vrátane útoku na detskú nemocnicu v Kyjeve v roku 2024.
S menom Vladimira Putina sa spájajú aj vraždy politických oponentov. Medzi najznámejšie prípady patria:
Alexandr Litvinenko (2006) – bývalý agent FSB, otrávený polóniom v Londýne.
Boris Nemcov (2015) – popredný opozičný líder, zavraždený v centre Moskvy.
Alexej Navaľnyj (2024) – najvýraznejší kritik Kremľa, ktorý zomrel v trestaneckej kolónii.
Hoci Kremeľ priamu zodpovednosť za tieto činy nikdy nepriznal, medzinárodné spoločenstvo ich pripisuje ruským štátnym orgánom.
Trump a Putin: Rokovania o mieri na Ukrajine
Donald Trump a Vladimir Putin sa stretli, aby rokovali o potenciálnych riešeniach na dosiahnutie mieru na Ukrajine. Stretnutie sa uskutočnilo v atmosfére plnej očakávaní, pretože obaja lídri predstavujú mocnosti s významným vplyvom na geopolitické dianie.
Trump zdôraznil potrebu okamžitého zastavenia paľby a návratu k rokovaniam, zatiaľ čo Putin poukázal na historické a bezpečnostné obavy Ruska a zdôraznil, že akékoľvek riešenie musí brať do úvahy aj záujmy ruskej menšiny na Ukrajine. Rokovania sa skončili s prísľubom ďalšej spolupráce medzi Washingtonom a Moskvou.
Hoci sa stretnutie snažilo nájsť diplomatické riešenia, situácia zostáva napätá. Putin zatiaľ nepristúpil na žiadne priame rokovania s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Namiesto toho ruské sily pokračujú v agresívnych vojenských operáciách, čo komplikuje akékoľvek snahy o mierový proces.
Trump, ktorý sa pri stretnutí snažil presadiť okamžité prímerie, vyjadril svoje rozčarovanie nad neústupčivosťou ruského lídra. Zvažuje zavedenie nových sankcií voči Rusku s cieľom zvýšiť tlak na Putina, aby prehodnotil svoju pozíciu. Zároveň zdôraznil, že Spojené štáty sú pripravené podporiť Ukrajinu v jej úsilí o zachovanie suverenity a mieru.
Zmena Trumpovho postoja
Donald Trump pôvodne tvrdil, že je schopný rýchlo ukončiť vojnu na Ukrajine vďaka svojmu dobrému vzťahu s Putinom. Súčasťou jeho stratégie bol summit s Putinom a snaha presadiť priame stretnutie medzi Putinom a Zelenským.
Zelenskyj sa s Trumpom stretol na Valnom zhromaždení OSN, kde naliehal na Trumpa, aby vyvinul tlak na Rusko a zaviedol tvrdšie sankcie, ak Moskva nebude ochotná rokovať o mieri. Trumpov pôvodný postoj, ktorý bol naklonený územným ústupkom zo strany Ukrajiny, sa však prekvapivo zmenil. Vo vyhlásení na sociálnej sieti uviedol, že s pomocou európskych krajín a NATO by Ukrajina mohla získať späť celé svoje územie, vrátane oblastí okupovaných od roku 2014. Táto zmena bola pre mnohých analytikov prekvapením, pretože bola v rozpore s jeho skoršími vyhláseniami.
