Čo tam po vašich preferenciách a že stále otravujete vzduch na námestiach, aby ste sa vyrozprávali zo svojho bôľu. Môžete vykrikovať až tak, že stratíte hlas, aj tak vám to nepomôže. Už som dosiahol v parlamente ústavnú väčšinu, a tak sa môžete tešiť na ďalšie hlasovania.
Nakoniec sa aj tak sami požeriete navzájom. Predviedli ste to hneď po hlasovaní o vládnej novele ústavy, ktorú sme schválili a tá zakotvuje definíciu manželstva ako zväzku muža a ženy. Jeden druhého obviňujete a skáčete si do vlasov. To sa mi veľmi páči, keď sa navzájom hašteríte. Uľahčujete mi tým moju prácu a môžem sa venovať dôležitejším veciam, do ktorých vám vôbec nič nie je, a môžete si len pískať, a aj tak vás nikto nepočúva.
Už som to niekoľkokrát spomínal, aby sa v tejto krajine dalo normálne žiť, tak treba predovšetkým zmeniť volebný zákon. Našťastie to už pochopili aj kresťanskí demokrati, a tak sa s plnou vervou pustím do práce, aby som túto novelu predložil čím skôr do parlamentu na schválenie. Však už disponujem ústavnou väčšinou.
Ono je to nenormálne, koľko tu máme politických strán a do parlamentu sa potom dostane množstvo ľudí, ktorí nič neznamenajú a poniektorí sú aj poloblázni. A dokonca sa niektorí z nich môžu stať aj ministrami, a to veru nie je žiadna zábava.
Veď predo mnou tu boli tri vlády, v ktorých boli poloblázni a popletenci. Zanechali krajinu celkom spustošenú a s prázdnou štátnou pokladnicou. A mňa teraz títo ľudia obviňujú, že som nekompetentný, a frflú na moju konsolidáciu verejných financií. Položme si však otázku, prečo konsolidujem. Jednoducho pre ich neschopnosť spravovať túto krajinu. Od hanby by mali mlčať a šúchať nohami.
A teraz k veci. Nebude žiadna dlhá rozprava. Zmenu volebného systému dosiahnem, ako obyčajne, v skrátenom rokovacom konaní a s obmedzenou rozpravou. Čo sa majú čo poslanci vykecávať. Je to len strata času a čas sú peniaze. Na odbornú verejnosť sa môžem vykašľať a ľudia mi do toho nemajú čo hovoriť. Zvolili si nás v posledných parlamentných voľbách a my sme demokraticky zostavili túto vládu.
O čo mi ide? No predsa, aby tu bola kontinuita medzi jednotlivými vládami a aby mala krajina víziu. Takže musím zmenou zabezpečiť, aby sa do parlamentu dostalo čo najmenej politických strán a aby som hravo zostavil vládnu koalíciu, prípadne aby v nej bola len moja strana. Nikto mi tu nebude diktovať, ako mám spravovať túto krajinu.
Už aj teraz lietam po celom svete a stretávam sa so štátnikmi, ktorí to hravo zvládli. Tak prečo by som to tiež nezvládol. Však nie som blbý.
