Skôr než vykročím z domácich dverí, ešte sa mrknem do zrkadla, či mi všetko sedí, ako má, a nevynechám ani svoj účes, ktorý musí byť dokonalý. Zbehnem k autu, kde mi už úctivo otvárajú dvere môj osobný šofér a moja ochranka. Musia ma strážiť, veď som veľmi dôležitý človek. Som minister a predseda strany. Som jednoducho profesionál.
Rozvalím sa na zadnom sedadle auta a rozmýšľam, ako dynamicky začať deň. Veď všetci musia vedieť, že som v práci a nezaháľam. Koho by som ešte tak mohol vyhodiť? Rešpektujú ma všetci a pracujú tak, aby som bol spokojný a môj boss nemal ku mne žiadne výhrady. Treba predovšetkým chrániť našich ľudí, ktorí sa starajú o blaho nás všetkých – myslím tým straníckych funkcionárov a vládnych papalášov. Veď prečo sme vstupovali do politiky? To predsa dá zdravý rozum.
Už som v kancelárii a sadám si za svoj pracovný stôl. Zvolám krátku operatívnu poradu, aby som zadal inštrukcie, ako sa vysporiadať s nepohodlnými ľuďmi v rezorte. Veď už napáchali dosť zla – hlavne nech sú preč. Čím skôr, tým lepšie.
Teraz sa môžem venovať práci. Mrknem sa na sociálne siete, aby som zistil, aký úspech zaznamenávajú moje statusy. Preletím aj diskusie, aby som vedel, či moji ľudia reagujú tak, ako sme sa dohodli. Veď koláče nie sú zadarmo; to predsa každý vie a podľa toho má konať.
Nastavím si statív a upevním naň mobil, aby som natočil svoje prvé video, ktoré zavesím na sociálne siete. Veď každý o mne musí vedieť, ako tvrdo pracujem a dbám na svoju profesionalitu. V zrkadle sa presvedčím, či mám kravatu na mieste a či je moja cestička vo vlasoch rovná, s pekne načuchranou ofinkou.
Hotovo, je to na internete. Nech každý pozná pravdu – samozrejme tú našu pravdu. O chvíľu prídu novinári. Pozývame len tých, ktorí vedia klásť správne otázky, na ktoré sa dá rozumne odpovedať. Nepotrebujem tu nejakých pisálkov, ktorí nás nenávidia, neviem, odkiaľ sú platení a pre aké záujmy pracujú. Takých novinárov tu nepotrebujeme – to predsa dá zdravý rozum.
Je tu obed. Po náročnej práci sa treba posilniť, aby bolo dosť síl na ďalšiu činorodú činnosť. Dnes obedujem so svojím straníckym kolegom a plánujeme prebrať stratégiu na ďalšie obdobie. S tou sestrou sme to trochu prepískli a teraz sme na smiech všetkým tým idiotom, ktorí nemajú ani šajnu o straníckych financiách. Čo na tom? Veď časom sa na to zabudne. Pokutu prípadne zaplatíme a všetko bude v poriadku.
Čas beží ako zbláznený kôň. Do sveta treba vypustiť ďalšie video, a tak natáčam, aby ľudia vedeli, o čom je moja práca. Čo na tom, že niekedy poviem aj to, čo by som nemal. Nikoho tým však neohrozujem a ani ničím nemanipulujem. Ak niečo nepoviem, tak len preto, že sú to hypotézy. A predsa ja nikoho nebudem očierňovať – to sa nepatrí.
Dosť bolo práce a idem si zacvičiť. Po cvičení zájdem s kamarátmi na pohárik a večer ešte niečo hodím na sociálne siete. Nech celý svet pozná moju prácu ako ostrieľaného profesionála.
