Či je to obraz reprezentatívny, či nie, riešiť nebudem, ale ruku na srdce, takýchto veriacich je určite v rámci RKC naozaj mnoho (možno aj väčšina). Dnešná viera a kresťanstvo sa permanentne profanuje, hlavne je tam istá "sebadeštrukcia" a nulová sebareflexia. Možno ako príklad by som uviedol nedávne výhlásenie Beneditka, ktorý na margo zrušenia celíbatu uviedol, že "Ako Ján Pavol II. neodvolateľne vyhlásil, katolícka cirkev na to od Pána nedostala povolenie". Riadna dávka alibizmu, ktorá by prekvapila aj nezainteresovaného.
A ako je to s veriacimi? Nemôžem si pomôcť, ale veriaci, čo chodí do kostola, pravidelne sa modlí, žije asketicky (bigotne) a nepomáha iným, no ďakujem - neprosím. Namiesto toho radšej empatického a druhým pomáhajúceho ateistu, čo sa iba stále nesnaží vyzerať podľa nejakej RKC formy a bude mať jasné a racionálne uvažovanie. Bohužiaľ, ide to všetko zhora. Na mysli mám rôznych vysokých cirkevných hodnostárov, ktorí v médiách neustále proklamujú, ako sa máme slušne správať, ako máme držať pôst, ale osobným príkladom veru nejdú. Veľká česť pred tými, ktorí vedia, ako by mal vypadať ozajstný kresťan. Možno by som ako príklad uviedol osobu Antona Srholca, ktorý sa venuje dobročinným veciam (pomoc chudobným a bezdomovcom) a myslím, že kresťanské učenie a posolstvo praktikuje na 100%. Obávam sa, že je to iba jedna z mála výnímiek, prečo si aj sám vyslúžil opovrhovanie od ostatných vysokých cirkevných hodnostárov. S týmto spojené som čítal na jednom katolíckom fóre, kde bola téma o ekumenickej bohoslužbe, ktorá bola na Pohoda festivale a od pritomných "veriacich" si vyslúžila onálepkovanie, ako nedôstojná, nevhodná a pod. len preto, že sa nekonala v kostole a festival Pohoda nebol dôstojným miestom na konanie bohoslužby. No skrátka neskutočné hlúposti, ale hlavne je mi ľúto, že aj takéto názory (celkom početné) sa vyskytujú v radoch obyčjaných veriacich, alebo aj predstaviteľov RKC, čo len ľudí odráza byť jej členmi, alebo sa k nej hlásať (výsledky sčítania obyvateľstva hovoria o jasnom trende úbytku od RKC a osobne mám pocit, že tento trend sa bude naďalej prehlbovať, až do momentu, kedy nepríde zásadná reforma)
Škoda, že mnohí sa uchyľujú k ničnehovoriacemu alibizmu (nedostali sme povolenie od Pána...) namiesto toho, aby preukázateľne dokázali svoje skutky pre bežných ľudí a nie iba ničnehovoriace slová. Verím, že budúci obraz kresťana nebude taký, čo len ostatných odsudzuje, ale pôjde sám príkladom, ako sa má slušne žiť a hlavne pomáhať iným. Viera bez pomoci druhým nie je rozhodne to, čo Ježiš hlásal a chcel, aby ho ľudia pre to nasledovali. Nakoniec by som možno len povedal defacto to isté, čo na začiatku. Že dobrý kresťan sa nehodnotí podľa toho, koľko krát sa za deň modlí, či chodí na spoveď, do kostola..., ale podľa jeho skutkov, či bol dobrým manželom, otcom, človekom...
