Už sa Vám niečo v živote nepodarilo? No trošku hlúpa otázka na úvod, ale logická. Či už v osobnom, rodinnom, partnerskom, kamarátskom, pracovnom živote a pod, ale všetky tieto druhy problémov majú spoločného menovateľa. Ak sa nám v týchto veciach nedarí alebo niečo nedopadlo tak, ako by sme k svojej spokojnosti chceli, tak si povieme keby....Na celom svete nepoznám asi ani jedného človeka, ktorý by si to nepovedal. A ľudia si to budú hovoriť stále a stále. Je to podobné ako "zákon schválnosti". Nevieme sa mu nejako ubrániť.
A vrátim sa k nadpisu z úvodu, resp. na jeho druhú polovicu. Naozaj by sme boli šťastnejší? Jediná logická odpoveď znie: NEVIEM :D, lebo ešte nikto sa nedokázal vrátiť pred "situáciu" a vložiť tam ten spomínaný fragment, ktorý by mal veci zmeniť. K tejto téme nechcem na začiatok uvádzať zložité termíny a nejaké determinované situácie zakomponované do minulého života, iba chcem poukázať na jedno. A to je REALITA. A samotný fakt, že retrospektívne vracanie sa do minulosti, veci nezmení. Samozrejme, neberem do úvahy, ak sme sa z niečoho negatívneho v minulosti poučili.
Týmto mojim blogom nechcem rozpútať ani nejaké názory pre a proti, ani vášnivé diskusie, lebo je to vec, ktorá sa stala nám všetkým a teda sa do nej vieme takpovediac vžiť. Uvediem zopár príkladov "keby", ktoré následne ďalej rozvediem. Keby som sa viac učil, mohol som sa lepšie zamestnať. Keby som sa s manželkou nepohádal, nemusela odo mňa odísť. Keby mi chorobu diagnostikovali skôr. Keby si podám tieket včera, bol by som milionár. A posledné, moje obľúbené- Keby som sa viac snažil, mohlo byť všetko ináč. Týchto zopár príkladov má simulovať, niektoré vážne aj menej vážne problémy zo života ľudí. Myslím, že v zopár týchto príkladoch sa nájde každý z nás.
Keby som sa viac učil, mal by som samé jednotky a ďalej čo?. Skúsil by som sa prihlásiť na nejakú dobrú vysokú školu, tam by som tam opäť študoval na jednotky a išiel by som pracovať a nástupný plat by som mal dobrých 30 tisíc. Naozaj by to bolo takto? Alebo, učil by som sa niekoľko hodín denne, nechodil by som von, zabávať sa, môj život by bol "posadnutý" školou. Prihlásil by som sa na vysokú, lenže boli tam aj lepší a začal by som od Úradu práce. U tohto príkladu by som dal jednu povzbudivú radu. Začať sa dá vždy od začiatku. Veď ak nemá niekto maturitu, nie je problém sa prihlásiť na doplňujúce štúdium a o vysokej škole a prihláškach ani nehovorím. Ak je niekto nespokojný so svojim "jobom", nie je problém si tiež niekde zvýšiť kvalifikáciu, o samoštúdiu ani nehovorím. Podľa mňa by mal každý človek hodnotiť samého seba, nie podľa toho, čo sa učil, ale čo VIE, a čo vie aj použiť.
Keď sa niekto poháda, vo väčšine prípadoch to je vina oboch zúčastnených strán. Mnoho hádok môže skončiť rozvodom, odlukou a i. Tou najpodstatnejšou vecou je OSPRAVEDLNENIE. Avšak, niekedy je to, to najťažšie. Niekedy môže druhá strana povedať, na ospravedlnenie je už neskoro. NIE, NIE JE. Pri týchto záležitostiach je dôležitá ešte jedna vec, asi niekoľkonásobne dôležitejšia ako už spomínané ospravedlnenie. Ide o ÚPRIMNOSŤ a aj OLUTOVANIE toho, čo sa stalo. Lebo nie je nič horšie ako proformné "prepáč", "mrzí ma to" a pod. V tomto prípade nejde o vyslovenie slov, ale o to, čo sa za nimi skrýva- teda niečo na čom sa dá ďalej zakladať. Tiež si treba uvedomiť, že ak je medzi dvoma ľuďmi problém, a jedna osoba bude sa "činiť" a druhá iba apaticky sa prizerať a čakať na reakciu, čo ten druhý urobí, tiež nie je dobré. V takomto prípade aspoň vidieť na ľuďoch, či to myslia, alebo nemyslia vážne.
Choroba. Asi jedno z najťažších slov ako takých. Tento príklad považujem za dosť "ťažký" a preto by som mohol k tomu povedať len jedno. Keby človek ide na nejaké preventívne vyšetrenie skôr, tak by sa možno len skôr začal trápiť nad problémom, ktorý má. Samozrejme, nechcem naznačovať, že preventívne vyšetrenia nie sú dôležité, ale čo by ste si povedali Vy?. Vyčítať by si to by bolo hlúpe a v ničom by to nepomohlo. Takýto človek si ale môže povedať, využil som v zatiaľ živote, čo sa dalo. Lebo polemizovanie o tom, či by bola zdravotná situácia skorším vyšetrením lepšia, alebo nie, je nezmyselné. Už to nik nezmení.
Naozaj by som bol milionár? Ale kdeže. Ak by predsa niekto vyhral, tak to by bolo starostí. A vedeli by ste, čo s toľkými peniazmi robiť?. No myslím si že kúpiť si ostrov, Ferrari, hodinky za milión, jachta a i, nie sú veci, ktoré by nás urobili naozaj šťastnými. Možno by bol efekt úplne opačný. Z toľkých peňazí by sme mali iba problémy. Ľudská závisť je prítomna na každom kroku a to, koľko ľudí by sa od vás odvrátilo nevie povedať nikto.
(Záver) Keby som sa viac snažil, písať lepšie tento blog, nemuselo naň prísť toľko negatívnych reakcií :D. Možno v každej oblasti som sa mohol ja/vy zlepšiť, iba o trošku viac, o trošku viac sa snažiť a všetko by mohlo byť ináč. Ale poviem Vám, ani by som nechcel aby bolo niečo ináč. Možno keby zmením na sebe, alebo na veciach čo som urobil niektoré veci, bol by som úspešnejší, šťastnejší.......a možno by bola so mňa nejaká "soc". NEVIEM. Ale každopádne sa dívam stále pred seba, a akékoľvek problémy, ktoré mi prídu "pod ruku" sa snažím riešiť( či už to dopadne dobre, alebo zle- dôležité je sa o to pokúsiť). A na úplný záver by som mohol v trošku inom znení zopakovať to, čo bolo povedané na začiatku. To čo mohlo byť, sa už nedozvieme, ale to čo bude, to sa môžme dozvedieť už zajtra.
Verme v lepší zajtrajšok a veľa šťastia pri rozhodovaní :).
