Bard

Štvoro kopýt koní ťahalo záprahy
Naložené brancami, ktorí boli úplne bosí
Keď totiž zubatá na fronte osudu kosí
žiadne topánky nepreskočia jej nástrahy

Kým ich deti doma rastú a na poli sa hrbia
Otcovia zdvíhajú zbrane, dokým majú silu
Nikdy som nezažil podobnú chvíľu
No spievam ich ratolestiam ako trpia

Tóny mojich hier kypria hrdinské pôdy
A v znamení slávy vodia na cestu otca syna
Boj je predsa radosť a nie drina
Toto sú k večnému životu schody

Pod stromom bez lístia dlho ma ubíja
Myšlienka na silu prostého slova
Prečo moja pieseň je jak trova
Núti stále besnieť a túžby zabíja ?

Kedy sa zlom zmení v lom ?
Čierne havrany - oči Wotana
Odletia zo zimnej noci do rána ?
A hrdina vráti sa dom ?

Na cesty vyrazí a pred pravdou utečie
Bard spieva s vtákmi eposy o boji
Nechať ich moc, nech si zas odkrojí
Z duší čo nevedia, že z nich krv potečie

On je len prostriedok vyššej vôle
Posol slov neprameniacich z kníh
Nemôže ochrániť pred pálením rýh
Zvyklosť a vernosť obrábajú pole

Keď zapadne noc a iskry vatry svetlo dajú
Lížuc vzduch ako jazyk zvery soľ
Matky so slzami v očiach prežívajú bôľ
Keď za potokom ich synovia sa na vojakov hrajú...