Hmla

Pršalo
Počul som každú kvapku, šumeli krásou
Stekali smutne po skle, kreslili tváre
Atmosféra pre dlhé rozhovory bez hlasov

Nebol deň, ani noc
Ale ten vzácny balans, kedy striebro zalialo svet
Misky váh v rovnováhe pre výčitky aj radosť
Šero vábi oči, ktoré nevidia vpred

Obrysy a výkriky strácali sa v hmle
Držím v ruke štetec a naslepo maľujem
Portrét, ktorý nik neuvidí, zmizne, hneď jak sa rozvidnie
Detaily, o ktoré nestratil som ešte záujem

Mokré šaty, chlad, čo sa leje z bieleho prázdna
Vôňa lesa, nenaplnených snov domov
Prichádza a odchádza s hmlou, v každej kvapke
Žije od nepamäti v dušiach stromov