Kronikár

Na stenách tej miestnosti viseli obrazy
Portréty vojvodcov čo žili z práce poddaných
A v knihe na stole ich životov odrazy
Boli tak živé, v zajatí kožených dosiek zodraných

Náš starý pisateľ poznal sveta zloby
Keď klamlivú potechu striedal mor
Viete, máme zlé, horšie a ešte horšie doby
Jedno či vládne despota, či ministrov zbor

Tak vravieť on svoj celý život zvykol
Keď verne písal čo prinieslo ranné zore
Neraz sa od strachu o svoj život mykol
Keď písal o nerestiach na panskom dvore

Udatným krokom až pochodom cez doby
Boli sme svedkami dohôd a zrád
Moja ruka je svedok nemý, nič nezdobí
Stáva sa zárukou pravdivých dát

Vosková sviečka, moja družka verná
Keď jej plameň svetla tu roztápal šero
Skutočnosť bola mi vždy jednotka merná
Jedinou náplňou pre moje pero

No aj tak sa pýtam čo po mne zostane
Stránky plné cudzích činov !
O mne samotnom ani pol slova na strane
Všetko je to, vlastne, mojou vinou

Svoj život som rozdal, teraz ma čaká spánok
V mojom diele spoznáte pravdu, je to histórie šlabikár
Teraz dovoľte, na druhý svet ma odniesť už chce vánok
Som ten po kom prežije mnoho a zároveň nič. Kronikár