Navigátor

Býval som mladý a sršal som citom
K dievčaťu, ktoré zahanbilo hviezdy krásou
Jej dotyky na mne, v srdci mojom skrytom
Vyvolali obavy, že zamotám sa do jej vlasov

Že zem po ktorej kráčam prilepí sa na päty
Že dom náš bude mi väzením a nie zámkom
Že skončím v železnej košeli na veky odetý
Ušiel som navždy pred nekľudným spánkom

Posledný pohľad na ladnosť jej bokov
Než stal som sa navigátorom na ceste slobody
Zverbovaný vôňou dobrodružstva z dokov
Trpím, lebo viem, že nepochopila moje dôvody

Na ceste do neznáma, často som menil vlajky
Okúzlený voľnosti kúzlom a čarom
Boli to chladné rána keď počúval som čajky
Nevedel sa nasýtiť takýmto darom

Zlatisté slnko nad sťažňom hlavným
Líhalo do noci v nekľude a rýchlo
Keď vo vodách hlbokých s prívlastkom zradným
Pred dažďom a hromom more stíchlo

Kapitán sa pýtal kam nesie nás vetru moc
Ja odpoveď som poznal, no aj tak som klamal
Do krajiny, tak krásnej ako vášne noc
No v duchu som dávno už palicu lámal

Keď bralá útesov zakusli do lode
A námorníkov v trupe zalieval morský prúd
Vedel som že aj to patrí k slobode
Prijal som s pokorou posledný súd