Jediný kto úsmev na perách zachoval
Je hostinský, pozrite ako sa škerí
Veľkoryso nás uvítal už na prahu dverí
Nemusí sa báť, že by skrachoval
Dostali sme izbu, kde prach leží na nábytku
Zjavne tu nemali dlho hostí
Pri pohľade na jedlo čo nám dal sa radšej postím
Na cestách si zvyknete na podobný druh zážitku
Z okna dievča krásne som videl
Nesmelo kráčalo po chodníku kamennom
V mojom srdci cestami zranenom
Nie je miesta na lásky prídel
A ten muž čo opiera sa o lampu
Je komédiou samou
Keď šlo to dievča okolo len postavil sa stranou
Ani pred ňou necítil žiadnu hanbu
Keď som sa zahľadel a myslel na lásku milú
Keď v tu letnú noc preklínal som bohov
Pristála mi ruka na ramene, daj si chlapče pohov !
Predstavenie začne o malú chvíľu
Boli sme už v mnohých mestách, poznám postup
Príchod, večera, príprava na ten zvláštny druh práce
Úloha, vrátiť chuť žiť, všetko bez pláce
A zachovať si pred ľuďmi odstup
Keď predstúpim pred dav v kostýme, ktorého sa dieťa nebojí
Chlapi spoznajú tu postavu z kariet
Spomenú si na rozprávky svojich stariek
A uhádnu že pred nimi žolík stojí
Svojou hrou a spevom spolu so zborom
Vyháňame dym fajok a bledosť ich tvári
Mnohí si myslia, že pred očami sa im marí
Keď zabúdajú, že nepodobali sa ľudským tvorom
A keď je práca hotová, iba hostinský si neváži darov
Keď zbavili sme ľudí úzkosti a smútku
No ten smútok sa nevyparil v skutku
Do našich duší bol vtiahnutý silou čarov
Než si všimnú si čo sa stalo
Vyberieme sa na cesty znova
Idúc tam kde sídli v dušiach trova
Ukázať ľuďom že k šťastiu stačí aj málo
Sme veselá parta už na pohľad prvý
Zatiaľ čo nás naše remeslo drví
