Už k tebe nič necítim......

Andrea. Nuž to čo povedala ma dosť dostalo. Viete nieje to tak ako ked niekto povie, že má niekoho iného. Je to niečo úplne iné, myslím že aj horšie. Byť porazený iným chalanom alebo mužom je normálne. Je to zákon prírody. Silnejší sa presadí.

Byť ale porazený bezcitom je strašné. Je to akoby sa všetko krásne, čo bolo pred tým ani neudialo. Z toho prirodzene nadviazaného vzťahu, ktorý začal tak nevinne, stalo sa z neho nieco viac. Chodenie na vianočné trhy, šantivé hry s penovými pohárikmy, spočívajúce v ľúbeznom špinení partnerovych úst sladkou hmotou s poháriku.

Niekto by si aj pomyslel že tieto chvíle nikdy neskončia. Pesimista povie, že sa to aj tak raz skončí, treba si preto vychutnať ten moment. Ale ja si nechem vychutnať ten moment. Ja chcem aby ten moment bol navždy. Nemyslím tým celoživotný vzťah, v ktorom sa dvaja šantia a prežívajú krásne chvíle.

Avšak mám strah z toho, nadviazať s niekým blízky vzťah, aby niekedy ked ho to prestane baviť povedal že už ku mne nič necíti. Cítil ku mne takýto človek vôbec niekedy niečo. Pre mňa je to tažké pochopiť.

Musím sa pýtať sám seba či my to stojí za to, ísť do takého rizika. A samozrejme že odpoved je kladná. Lenže čím dalej tým viac mám pocit že boj o vzťah vyžaduje viac síl ako mám. Triasť sa každý deň či si to moja pasrtnerka nerozmyslí. Zmena počasia. Nízky tlak.

A je pre mňa ešte ťažšie pochopiť že je niekto schopný narábať s citmi ako sa to stalo v mojom prípade.