V nedeľu som bol na omši ktorej stredobodom boli dve udalosti. Jednou bol deňDona Boska(31.1.) a druhou sľub saleziánskeho spolupracovníka dona boska ktorý zložil jeden mladý muž.
Pretože sa jedná o českú a slovenskú menšinu v Rakúsku - vo Viedni, ale spomínaný sľub mal dotičný zložit v nemčine, bol pozvaný rakúsky salezián, aby koncelebroval a taktiež kázal.
Pretože náš P. Jan vždy vystihne krátkymi slovami čo chce povedať, bola kázeň pozvaného pre väčšinu nezvykom. Najprv opísal život Dona Boska, čo bolo jeho cieľom apod, čo však bolo zdĺhavé. O Don Boskovy som už veľa počul a čítal takže to pre mňa nebolo nič nové.
Ked sa však dostal k veciam ktoré nám dávajú silu a spomenul deti a mládež pozastavil som sa, pretože som sa tým jeho pohľadom nezaoberal. Vravel totiž že opaterou o deti a mládež, čím sa saleziáni zaoberajú, by sme sa mali pokúšať aby si týto budúci dospelý ľudia uchovali niektoré °detské° vlastnosti ako sú úprimnosť.
Chceme byť dospelí a strácame detské vlastnosti?
1. feb 2006 o 17:33
Páči sa: 0x
Prečítané: 610x
Detské ....
.....vlastnosti sú nedospelé?
Písmo:
A-
|
A+






