kov o kov sa blýska
pekelný žiar
diery v betóne kričia
keď hladím im tvár
niečo tak nepríjemne škrípe
ako keď piesok medzi zubami
v tom množstve ľudí
ako hríb medzi hubami
sa cítim
tak anonymne rovnaký
a predsa svojsky iný
ja
kov o kov sa blýska
pekelný žiar
diery v betóne kričia
keď hladím im tvár
dni už dávno stratili svoje mená
už sú len od rána
až do večera
každý boží deň, po celý rok
a každý večer miesto ženy
poldeci lásky
tak jasný a obnažený
pocit medzi perami
kov o kov sa blýska
pekelný žiar
diery v betóne kričia
keď hladím im tvár
už nikdy viac chlapec
už iba práca
stráca sa človek
pretože láska sa stráca
len úsmevom pod starou kožou
narastie nová
trochu menej tesná
menej oceľová
kov o kov sa blýska
pekelný žiar
diery v betóne kričia
keď hladím im tvár
niečo tak príjemne šteklí, na duši
ako keď žena medzi stehnami
v tom množstve ľudí
ako hríb medzi hubami
sa cítim
tak anonymne rovnaký
a predsa svojsky iný
ja a ty
Dill Kelson
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
