Ako hovorí už samotný názov, v mikrovlnke ohrievajú potraviny mikrovlny (MV). Je to druh elektromagnetického žiarenia z oblasti medzi rádiovými vlnami a infračerveným žiarením (obr. 1) s frekvenciou 3x108 - 3x1011 Hz (= 300 MHz - 300 GHz). Tomu pri rýchlosti svetla, ktorou sa pohybujú, zodpovedá vlnová dĺžka v oblasti milimetrov až metrov. V prírode sa vyskytujú napr. vo forme mikrovlnného žiarenia kozmického pozadia. MV sa odrážajú od kovových predmetov, preto sa používajú v radaroch - práve v tejto oblasti počas 2. svetovej vojny našli prvé praktické využitie. V 1947 bola objavená ich schopnosť ohrievať látky obsahujúce vodu (viac o histórii mikrovlnky nájdete napr. na http://www.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/subory/studium/duk/DUK_2004_3_Kundracik.pdf). V súčasnosti sú tiež hojne využívané pre rádiové spojenie pozemných zdrojov a družíc. Aj tí najzarytejší odporcovia mikrovlniek sú preto pravidelne vystavení pôsobeniu MV zo svojich mobilov. MV, spoločne s rádiovými, infračervenými a svetelnými vlnami, patria medzi neionizujúce žiarenie - nedokáže spôsobiť ionizáciu atómov a molekúl, čiže zbaviť ich elektrónov.
Obr. 1 Spektrum elektromagnetického vlnenia (žiarenia) aj s príslušnými frekvenciami a vlnovými dĺžkami. |
Divoké chemické reakcie
Odporcovia mikrovlniek hovoria, že MV žiarenie nie je prirodzené (nevyskytuje sa v prírode) a pri jeho použití na ohrev dochádza k zmenám v štruktúre potravín, dokonca až k chemickým reakciám. Takto pripravené jedlo potom negatívne vplýva na organizmus.
Obr. 2 Molekula vody aj s rozložením náboja. Kyslík v oblasti kyslíka je náboj záporný, pretože kyslík k sebe pritiahne dva elektróny od atómov vodíka. |
Elektromagnetické vlnenie pôsobí na elektricky nabité častice. Tie rozkmitáva v rytme svojej frekvencie. Molekuly majú väčšinou vyrovnaný počet kladných a záporných nábojov a sú neutrálne. Polárne molekuly, medzi ne patrí aj voda (obr. 2), však majú v istom mieste vyššiu koncentráciu kladných nábojov a inde zasa prevládajú záporné. Ako celok je molekula neutrálna, no má tzv. dipólový moment. MV dokážu takéto polárne molekuly pootočiť. Typická frekvencia žiarenia mikrovlnky je 2,5 GHz. Čiže MV otáčajú molekulami vody 2,5 miliardkrát za sekundu (obr. 3). V 1 cm3 jedla je viac ako 1x1018 molekúl vody. Molekuly vody pri svojom otáčaní pôsobia aj na ostatné molekuly v jedle. Tým transformujú energiu z MV na energiu chaotického pohybu molekúl, čo ale nie je nič iné ako teplo. Vďaka vode sa tak potraviny pôsobením MV ohrievajú - takzvaným dielektrickým ohrevom.
Iný mechanizmus ohrevu sa uplatňuje pri látkach ktoré obsahujú voľné elektrické náboje (elektróny alebo ióny). Vplyvom poľa MV sa indukujú elektrické prúdy a tie vďaka elektrickému odporu ohrievajú aj „mikrovlnkované" jedlo. Tento mechanizmus môže byť v niektorých látkach dokonca významnejší ako už spomínaný dielektrický ohrev.
Obr. 3 Pôsobenie elektromagnetických vĺn na polárne molekuly. |
Doteraz sme hovorili len o neškodnom otáčaní polárnych molekúl a pohybe nábojov. Sú naozaj MV schopné spôsobiť zmeny, ktoré pri bežnom spôsobe ohrievania potravín nepozorujeme? Pri pôsobení s molekulami a atómami sa na žiarenie pozeráme ako na prúd častíc - fotónov, ktorých energia E súvisí s ich frekvenciou f podľa známeho Planckovho vzťahu E = hf, kde h je Planckova konštanta s hodnotou 4,1x10-15 eVs (eV - elektrónvolt = 1,602x10-19 J). Fotóny žiarenia s frekvenciou 2,5 GHz majú preto energiu na úrovni 10-5 eV. Typická energia iónovej alebo kovalentnej väzby je na úrovni elektrónvoltov, čo je 100 000 krát viac než energia MV fotónov. Rozhodne preto nemôže ich vplyvom dôjsť k chemickej reakcii. Ak by sa niekto pokúšal argumentovať, že hoci jeden fotón na rozbitie väzby nestačí, no keď do nej narazia tisíce, tak ju nakoniec rozbijú, treba pripomenúť Einsteinovo vysvetlenie fotoelektrického javu. Ani elektróny z kovu nie sú pri fotoefekte uvoľňované fotónmi, ak energia jediného fotónu nepostačuje na úplné uvoľnenie elektrónu. Nijaké sčítavanie energií narážajúcich fotónov sa neuplatňuje - kvantová mechanika v takomto prípade hovorí, že pravdepodobnosť viac fotónových procesov (elektrón pohltí viacero fotónov, kým preskočí na ďalšiu hladinu) prudko klesá s počtom fotónov. Na pozorovanie viacfotónových procesov je potrebné žiarenie s veľkou intenzitou - v experimentoch sa využívajú veľmi výkonné pulzné lasery, s ktorými sa mikrovlnka nemôže zrovnávať (aj to sa v takých experimentoch nejedná ani zďaleka o sčítavanie tisícok pohltených fotónov, ktoré by boli potrebné pri štandardnom varení v mikrovlnke).
K narúšaniu chemických väzieb môže dochádzať aj pôsobením statického elektrického poľa. Na ionizáciu vzduchu potrebujete statické pole s intenzitou okolo 30000 V/cm. Pri tomto uhle pohľadu nám stačí používať vzťahy klasickej teórie elektromagnetizmu. S ich pomocou zistíme, že intenzita elektrického poľa v mikrovlnke s výkonom 1000 W zďaleka nepostačuje na ionizáciu vzduchu. Samozrejme, platí to za predpokladu „normálnych podmienok". Aj v mikrovlnke môžeme umelo vytvoriť situáciu, že k ionizácii dôjde (väčšinou ide o sústredenie energie mikrovĺn do podstatne menšieho objemu s využitím vhodného rozostavenia izolantov alebo vodičov).
V organických molekulách sú dôležité aj iné typy väzieb, nielen iónová a kovalentná. Tieto medzimolekulové väzby (napr. vodíkový mostík, van der Waalsova sila,...) vplývajú napr. na terciárnu štruktúru proteínov. Ich energia je 100 až 1000 krát menšia než energia spomínaných silných väzieb. Čo je stále o pohodlné 2 až 3 rády viac, než môžu poskytnúť MV s frekvenciou 2,5 GeV. Vplyvom MV tak rozhodne v mikrovlnke nemôže dôjsť k vytvoreniu chemických zlúčením, ktoré by nevznikli pre inom type ohrevu jedla - čiže obyčajným tepelným pôsobením. MV jedlo ohrievajú, to, samozrejme, vedie k zmenám, ktoré sa pri ohreve jedla bežne dejú. No a aj v mikrovlnke môže jedlo prihorieť, čo sa ale stáva aj pri klasických formách prípravy pokrmov.
Utekajúce a schovávajúce sa mikrovlny
Odporcovia mikrovlniek sa často boja toho, že MV z nich unikajú a negatívne vplývajú na svoje okolie. Pritom si ich môžeme rozdeliť na dve skupiny. Pomerne jednoducho sa to dá vyriešiť s tými, ktorí sa obávajú, že ich mikrovlnka zaživa uvarí. MV sú totiž pre organizmus nebezpečné z hľadiska tepelných účinkov. Nespôsobujú v našom tele chemické ani genetické zmeny, len nás ohrievajú, podobne ako jedlo. Nebezpečné sú vo veľkých intenzitách, napr. v blízkosti silných radarov, kde môžu spôsobiť tepelné poškodenia rôznych orgánov. Citlivé sú najmä oči, ale známy je aj vplyv silných dávok MV žiarenia na sterilitu mužov. Mikrovlnky sú, prirodzene, navrhnuté tak, aby sa do ich okolia dostal len nepodstatný zlomok z výkonu, ktorým ohrievajú jedlo. Srdcom každej mikrovlnky je magnetrón (obr. 4). Je to kovová dutina, do ktorej sa zo zahriateho drôtu uvoľňujú elektróny. Tie potom krúžia v silnom magnetickom poli a vysielajú MV žiarenie. Kovovým vlnovodom sú MV privedené do vnútornej časti mikrovlnky - varnej komory (obr. 4), kde je ohrievané jedlo. Táto časť je celá z kovu a odráža MV ako zrkadlo. Minimalizuje sa tým množstvo MV, ktoré sa môžu dostať mimo mikrovlnku. Pokiaľ nie je niektorá časť reťazca magnetrón-vlnovod-varná komora poškodená, MV sa nemôžu dostať do okolia mikrovlnky. Menej dôveryhodne môžu na spotrebiteľov pôsobiť dvierka s otvormi, cez ktoré vidíme, čo sa s jedlom deje. Aj v tomto prípade sa jedná o kov, hoci husto perforovaný. Priemery otvorov sú na úrovni 1 mm. Vlnová dĺžka MV s frekvenciou 2,5 GHz je 12,5 cm. Je teda podstatne väčšia než priemer otvorov a MV sa cez ne nedostanú - oni „vidia" dvierka ako jednoliaty kus kovu (presnejšie povedané ich intenzita exponenciálne klesá so vzdialenosťou od dvierok). Špeciálne upravené sú tiež plochy, na ktorých dvere dosadajú na varnú komoru. Navyše správne fungujúca mikrovlnka sa v žiadnom prípade nezapne pokiaľ ju nezavriete a v momente jej otvorenia sa magnetrón vypína. Na zabezpečenie týchto funkcií sa používa viacnásobné istenie. V nepoškodenej mikrovlnke tak nedochádza k úniku MV do jej okolia počas ohrievania. Stanovené boli normy, obmedzujúce vyžarovanie mikrovlniek. USA má limit 5 mW/cm2 vyžarovaného výkonu 5 cm od mikrovlnky. To je ďaleko pod hranicu, pri ktorej môže dôjsť k priamemu poškodeniu. Ruské (predtým sovietske) normy sú ešte prísnejšie.
Obr. 4 Pohľad do vnútra mikrovlnky, v detaile vidieť „vypitvaný" magnetrón. |
Veľmi opatrný treba ale byť pri opravách, prípadne úpravách, mikrovlnky. Ak niekto chce natočiť pekné video a odstráni z dvierok perforovanú kovovú platňu, môže prísť k značnej zdravotnej ujme. Poškodenú mikrovlnku je najistejšie dať do servisu. A ak sa náhodou rozhodnete rozobrať svoju starú mikrovlnku, určite neskúšajte funkčnosť jej magnetrónu len tak na kuchynskom stole.
Druhý typ odporcov sa obáva neustáleho pôsobenia aj tých malých dávok MV, ktoré sa dostanú z mikrovlnky von. Neustále prebiehajú diskusie a experimenty ohľadom dlhodobého pôsobenie MV v malých dávkach. Väčšina týchto štúdií sa zameriava na mobilné telefóny, pretože tieto prístroje už z podstaty svojej funkcie musia MV vyžarovať. Zhrnutie doterajších výsledkov je, že nijaké iné vplyvy, okrem tepelných, sa zatiaľ pri tomto type žiarenia nepotvrdili. Vedci však po nich intenzívne aj naďalej pátrajú. Známe je napr. zníženie reakčnej schopnosti pri dlhšom telefónovaní mobilom - mozog sa lokálne ohrieva, elektrické pole môže pôsobiť na nervové signály, čiže netreba za tým hľadať nijaký neznámy mechanizmus pôsobenia MV. Najnovšie sa objavilo potvrdenie zvýšenia koncentrácie voľných radikálov v spermiách po ožarovaní MV. Dochádza vraj k poškodeniu mitochondrií a uvoľneniu radikálov, ktoré obsahujú, do spermie. Čiže vedci ani v tomto prípade netvrdia, že radikály vznikajú rozbitím chemických väzieb vplyvom MV. Ak spermie ohriali nad 40 stupňov, výsledok bol rovnaký. Spermie sú totiž extrémne citlivé na teplo a práve to MV žiarenie produkuje (možno sú práve mitochondrie lokálne viac zahrievané...). Aj toto pozorovanie sa tak dá vysvetliť v rámci známeho tepelného pôsobenia MV a netreba za ním hľadať nejaký neznámy netepelný mechanizmus pôsobenia.
Ani keď budete „čumieť" do správne fungujúcej mikrovlnky počas ohrevu nos a oči vám to neuvarí. Ak vo vás však stále hlodajú pochybnosti o dlhodobom pôsobení MV na váš organizmus, alebo ste na pochybách, či sa práve pri tomto ohrievaní mikrovlnka nepokazí, pozerajte sa na ňu radšej z väčšej vzdialenosti, pretože vyžarovaný výkon dramaticky klesá so vzdialenosťou (obr. 5) - 0,5 metra od mikrovlnky je vyžarovaný výkon 100 krát menší než 5 cm od nej. Na rozdiel od mobilných telefónov sú totiž mikrovlnky navrhované tak, aby sa z nich MV nedostali von. Ohrievanie jedla si totiž nijaké vyžarovanie MV do okolia nevyžaduje. No a do pečúcej rúry alebo na panvicu s rozpáleným olejom, tiež nepozeráte z 5 cm vzdialenosti...
Obr. 5 Pokles výkonu MV vyžarovaných z mikrovlnky. |
Neopodstatnený je strach z toho, že MV „ujdú" z mikrovlnky po jej otvorení. Vzhľadom na rýchlosť šírenia sa MV a rozmery varnej komory, dochádza každú sekundu k stovkám miliónov ich odrazov od kovových stien. Každý odraz znižuje energiu MV. K ich pohlcovaniu dochádza aj vo vzduchu v komore, takže pár milióntin sekundy po vypnutí magnetrónu už nie je vo varnej komore nijaký elektromagnetický výkon. Museli by ste byť naozaj veľmi rýchly, aby ste MV z mikrovlnky vypustili. No a celkom iracionálny je strach z MV zostávajúcich v jedle po vytiahnutí z mikrovlnky. Niekoľko milióntin sekundy po tom, čo do magnetrónu prestane prúdiť energia, sú MV v komore aj v jedle utlmené. Absolútne nič z nich nezostáva.
Ostatné námietky
V neprospech varenia v mikrovlnke sa používa tiež argument o energetickej nevýhodnosti varenia v nej. Ohrev MV je úplne iný než ohrev pri klasickom varení alebo pečení. MV sa dostávajú aj do vnútra jedla (hĺbka prieniku závisí od vlnovej dĺžky MV v jedle a od rýchlosti ich pohlcovania). Vyhrievanie prebieha objemovo a je účinnejšie, než v klasickom prípade, kedy sa zohrieva najprv povrch jedla a len postupne, vedením, aj hlbšie časti. Kým MV sa prakticky okamžite po svojom vzniku v magnetróne dostávajú do ohrievanej potraviny, klasická rúra sa najprv musí ohriať a ohrieva potom celé okolie. Na plynovom horáku tiež uniká veľká časť energie do vzduchu. Energia MV sa premieňa na teplo prostredníctvom polárnych molekúl, prípadne iónov. Zohrievajú sa nimi látky obsahujúce molekuly vody ale aj tuky či cukry. Nezohrieva sa nimi sklo, papier, plasty alebo mnohé druhy keramiky (zohrievajú sa až dodatočne od ohriateho jedla). Pri krátko trvajúcich ohrevoch preto nespotrebujeme energiu na zbytočný ohrev nádoby, v ktorej sa jedlo nachádza. Celkovo je ohrev v mikrovlnke o 60 až 80 % účinnejší, než klasické druhy ohrevu. Mikrovlnka je preto jednoznačnejšie úspornejšia než klasické varenie na elektrickom sporáku a je možné označiť ju v takomto prípade dokonca za ekologickú. Ak ju ale porovnávame s varením na plyne, do hry vstupuje aj jeho rozdielna cena voči elektrine. V takomto porovnaní sa môže výhodnosť varenia v mikrovlnke dosť výrazne znížiť.
Objemový ohrev MV prináša aj iné výhody, nielen energetickú úsporu. K situáciám, že máte jedlo na povrchu spálené, no vo vnútri ešte nedovarené, dochádza pri ohreve v mikrovlnkách zriedkavejšie. Rýchlejšia príprava jedla má výhodu aj v tom, že sa lepšie zachová vzhľad a konzistencia jedla rovnako ako vitamíny alebo aromatické látky.
Selektívny ohrev MV, pri ktorom sa ohrievajú len polárne molekuly, je zaujímavý aj z hľadiska metalurgie a využívať ho možno aj pri fyzikálnych a chemických experimentoch. Takúto formu ohrevu nedosiahneme nijakým klasickým spôsobom.
Nerovnomernosť ohrevu jedla v mikrovlnke je jadrom ďalšej námietky voči jej používaniu. Táto teória hovorí, že v chladnejších miestach na jedle sa dostatočne nezničia mikróby, ktoré tam sú bežne prítomné. Jedlo ohrievané v mikrovlnke tak predstavuje väčšie zdravotné riziko. Vo varnej komore vzniká z MV stojaté vlnenie. To má v niektorých miestach maximá v iných minimá, čiže istá nerovnomernosť ohrevu je mikrovlnke vlastná. Výrobcovia sa to ale snažia zlepšiť rôznymi postupmi - od otáčajúcich sa tanierov cez špeciálne tvary varnej komory až po použitie dvoch žiaričov. Výsledkom je zlepšená homogenita elektromagnetického poľa v komore a tým aj rovnomernejší ohrev. Navyše vám nikto nezakazuje počas ohrevu mikrovlnku otvoriť a ohrievané jedlo premiešať. Pri klasickom prihrievaní jedla je úplne prirodzené, že jedlo sa mieša - okrem zlepšenia rovnomernosti ohrevu sa tým vyhýbame riziku prihorenia. Alebo ohrievajte jedlo dlhšie pri nižšom výkone. V takomto prípade vstúpi do hry prenos tepla medzi jednotlivými oblasťami pokrmu vedením, ktorý je pomalší a tak potrebuje istý čas kým sa prejaví.
V tejto súvislosti by sme chceli pripomenúť, že mikrovlnka sa ukazuje ako vynikajúci a pritom lacný prístroj na sterilizáciu. Podľa výsledkov testov 2 minúty stačia na likvidáciu viac ako 99 % patogénov (novovírusy, vírusy hepatitídy A, baktérie Escherichia coli, salmonelózy aj parazitický prvok Giardia). Výnimkou sú spóry Bacillus cereus. Tie hynú až keď do nich pumpujeme plný výkon 4 minúty. Netreba snáď pripomínať, že mikroorganizmy neničia MV, ale teplo, ktoré sa v nich vyvíja - jednoducho ich uvaríme. Vedci odporúčajú sterilizovať pomôcky na umývanie riadu pravidelne každý druhý deň. Rôzne organizácie na ochranu spotrebiteľov a na likvidáciu požiarov však tlmia emócie a bezhlavé mikrovlnkovanie rôznych vechtíkov, handričiek a hubiek neodporúčajú. Treba totiž postupovať opatrne, aby sme nespôsobili poškodenie pomôcok či samotnej mikrovlnky, pretože pri tom môžeme našu mikrovlnku dostať do situácií, pre ktoré ju výrobcovia nekonštruovali.
Priam panický strach má drvivá väčšina ľudí z „mikrovlnkovania" kovových predmetov. Kus kovu, za istých podmienok, nepredstavuje pre mikrovlnku nijaký problém. Problémy môžu nastať ak by bol kovový predmet veľmi tenký (k tomu sa ešte dostaneme) alebo ak by bol vo varnej komore „osamotený" - to by bolo akoby ste zapli prázdnu mikrovlnku. No a tiež ak by došlo k dotyku kovového predmetu so stenou varnej komory. V takomto prípade by mohlo dokonca dôjsť k jeho privareniu na túto stenu vplyvom intenzívnych prúdov. Elektróny v kovových predmetoch bez problémov stíhajú sledovať zmeny elektromagnetického poľa v MV. Pohybujú sa v ich rytme a v kovových predmetoch tým vznikajú prúdy (ako sme už spomenuli), ktoré ich môžu vďaka elektrickému odporu zahriať. Dostatočne hrubé kovové predmety sa však nezahrejú tak výrazne ako ohrievané jedlo. A ak predmet navyše nemá ani ostré hrany, nepredstavuje pre mikrovlnku ani jej používateľa žiadne nebezpečenstvo. Ak to skúšať nechcete, nemusíte, no nemusíte ani evakuovať miestnosť, ak náhodou zabudnete v ohrievanej šálke čajovú lyžičku.
Jedným z obľúbených argumentov proti mikrovlnkám je údajný fakt, že v Rusku sa nepoužívajú ani zďaleka tak často ako na západe, pretože ruskí (a predtým ešte sovietski) vedci potvrdili ich negatívne účinky na ľudský organizmus. Najčastejšie sa spomínajú karcinogénne vplyvy. Ešte v časoch Sovietskeho zväzu sa Rusi zamerali na výskum dlhodobého pôsobenia malých dávok MV žiarenia. Rozhodli sa tiež pre prísnejšie normy, ako už bolo spomínané. Nechceme tu polemizovať s výsledkami ruskej/sovietskej vedy ani s inými pohnútkami, ktoré mohli viesť k situácii, že mikrovlnky sa v Rusku nepoužívajú (požívajú menej). Máme tu ale iný citlivý indikátor zdravotnej škodlivosti - občanov USA. Ak by mikrovlnky naozaj spôsobovali rakovinu, či inú ujmu na zdraví (a používajú sa už pekných pár rokov), americkí používatelia by už od ich výrobcov vysúdili ťažké miliardy. Určite nikto nebude spochybňovať vrelý vzťah Američanov k súdeniu sa (kverulantsvo patrí k ich správnej výbave rovnako ako veľké auto, zdravé vlastenectvo, schopnosť komunikácie či pravidelné sledovanie Super Bowl-u). Stačí spomenúť úspešné súdne spory voči cigaretovým firmám a to sú fajčiari dopredu upozorňovaní, že si môžu spôsobiť ujmu na zdraví až smrť.
Na čo si treba dať pozor
Hoci sa vlastníkom mikrovlniek môže zdať tento prístroj úplne „blbuvzdorný" a jeho ovládanie zvládnu aj deti, predsa len treba pri jej používaní postupovať opatrne a dodržiavať isté pravidlá.
Na začiatku spomenieme najväčšie nebezpečenstvo - prehriatu vodu. Je štatisticky dokázané, že prehriatie vody nad teplotu varu je najčastejšou príčinou zranení, spojených s mikrovlnkou. Takýchto zranení nie je veľa, no objavujú sa pomerne pravidelne a navyše sa často vyskytujú v oblasti tváre - ak máte mikrovlnku umiestnenú vysoko, prípadne prehriatu vodu z nej vytiahnu deti. Ohrev vody v mikrovlnke je totiž veľmi „šetrný". Takže ju možno prehriať - jej teplota stúpne nad teplotu varu. V takomto stave stačí aj drobný impulz - buchnutie so šálkou, nasypanie kávy, aby došlo v celom objeme k jej prudkému varu. Horúca kvapalina pritom môže vystreknúť mimo nádobu a zasiahnuť neopatrného používateľa. Mnoho príkladov na tento jav nájdete aj na internete - http://www.youtube.com/watch?v=1_OXM4mr_i0. Najbezpečnejšie je hodiť do ohrievanej vody trochu kávy, prípadne čaju. Na ich zrniečkach dôjde k varu, vďaka čomu sa vyhneme prehriatiu. No a pomôžu tiež skúsenosti, pretože pravidelným používaním mikrovlnky človek získa dobrú predstavu o tom, ako dlho má čo ohrievať, aby dostal želané výsledky. Teplota prehriatej vody však o moc neprevyšuje teplotu varu. Popálenie v takomto prípade nie je preto také nebezpečné, ako keď na vás napríklad vyfrkne pri smažení horúci olej.
Problémom, najmä pre mikrovlnku, môže byť ohrev jedál v uzatvorených obaloch - či už je to obal prirodzený (vajíčko, niektoré druhy ovocia,...) alebo umelý (konzerva, kvapaliny v uzavretých fľašiach...). Už vajíčko dokáže, pri troche smoly, svojim výbuchom kompletne zničiť mikrovlnku. Celkovo si treba dávať pri ohreve potravín v obaloch pozor. Najlepšie je takýto obal aspoň na pár miestach prepichnúť (to isté ale platí aj pri klasických spôsoboch varenia a pečenia).
Veľmi opatrne treba postupovať aj pri ohrievaní malých množstiev potravín. V takomto prípade sa môže príliš veľký výkon sústrediť v malej oblasti priestoru a dôjde k veľmi rýchlemu ohrevu až zapáleniu ohrievaného jedla. Ak si chcete ohriať niečo malé pod zub, je dobré pridať do mikrovlnky pre istotu aj pohár s vodou.
Nebezpečné je aj zapnutie prázdnej mikrovlnky. Vtedy môže dôjsť k spätnému prieniku MV do magnetrónu a tým k jeho zničeniu. Ak sa vám stáva, že sa pomýlite a zapnete mikrovlnku naprázdno, prípadne máte doma malé deti, ktoré ju môžu zapnúť, je dobré mať v nej odložený pohár s vodou ako poistku na takéto prípady.
Tenké kovové predmety tiež nie sú určené pre použitie v mikrovlnkách. Ak máte napríklad tanier s kovovou glazúrou, tak prúdy, ktoré ňou začnú pod vplyvom MV pretekať, ju extrémne zahrejú - je to len malé množstvo kovu. Môže dôjsť k jej nataveniu spojenému s iskrením. Podobne je to aj s drobnými kúskami alobalu. Prehriatie zlatej glazúry na tanieroch môže byť také extrémne, že tanier sa rozbije. Samozrejme netreba hovoriť, že po vytiahnutí z mikrovlnky môže dôjsť v takomto prípade k popáleniu sa.
Nepríjemnosti môže niekedy spôsobiť aj selektívny ohrev. Ak zohrievate mlieko pre dieťa v plastovej fľaške, môže byť už horúce, kým fľaška je stále na pocit chladná. Dobrým zvykom je v takýchto prípadoch je ohriatu kvapalinu na záver vždy pomiešať (pretrepať vo fľaške) a chvíľku počkať, aby sa vyrovnala teplota kvapaliny a jej obalu. A opäť je dobrá skúsenosť.
Záver
S používaním mikrovlnky je stále spojených mnoho neodôvodnených predsudkov. Hoci je v rukách Stevena Seagala smrtonostnou zbraňou, bežní ľudia ju roky úspešne mierumilovne používajú po celom svete. Nedostatok serióznych vedeckých výsledkov, dokazujúcich jej škodlivosť potvrdzuje, že je to užitočné zariadenie, ktoré, ak budete dodržiavať základné bezpečnostné pokyny, vám podstatne zrýchli niektoré činnosti v kuchyni. Pritom je bezpečnejšie než napríklad plynový sporák. No a výsledky varenia na nej za ním tiež vôbec nemusia zaostávať.
Ak by ste ale chceli s mikrovlnkou predsa len niečo adrenalínovejšie, na sieti objavíte množstvo návodov na rôzne pokusy s jej využitím http://www.educypedia.be/education/microwaveovenexperiments.htm. No a nájdu sa aj úplne extrémistické príklady http://www.youtube.com/view_play_list?p=70B7E107A0DE470A&search_query=microwave+it, ktoré rozhodne netreba skúšať doma. Takéto pokusy môžu ľudí od varenia v mikrovlnke veľmi účinne odradiť. Treba si ale uvedomiť, že pri nich sú tieto stroje nútené pracovať v podmienkach, ktoré žiaden výrobca neodporúča a bežná domácnosť sa v kuchyni s takýmito prípadmi nestretne. No a netreba zabúdať, že experimenty na videu sa dajú tiež „prilepšiť", aby napr. výbuch magnetrónu vyzeral efektnejšie, hlasnejšie a „dymovejšie", než to býva v skutočnosti.
Peter Kluvánek
