Skúška z "filmu"?

„Povedz mi dve vety ku každej otázke,“ vyrukuje s požiadavkou spolužiak (v civile), „zvyšok nejako obkecám.“ Pohľadom zbehne na koniec zoznamu a zhrozí sa, koľko ich je. „Tridsať?“Dejiny svetového filmu: kto by to čakal, že? pomyslím si zlomyseľne.To si budeš musieť zapamätať až šesťdesiat viet.„Ostře sledované vlaky. To som už niekde počul. O čom to je?“Kolega, ktorý má skúšku úspešne za sebou, poučuje:„To je o chlapíkovi, ktorý má problémy so sexom a podreže si žily. Je to podľa nejakej knihy.“„A Tarkovskij?“„Ivanovo detstvo a Andrej Rubľev sú o vojne. Solaris a Stalker – sci-fi.“„A Jakubov rebrík?“„Vietnam. Taká haluz.“Dozviem sa tiež, že Felliniho pre jeho rozsiahlu filmografiu neznáša celý ročník. A že najobľúbenejšia je holywoodska postmoderna. Vďaka veľkému Tarantinovi, pravdaže.Takto to pokračuje otázka za otázkou, kým nevystúpim na svojej zastávke.Tento dialóg sa skutočne odohral. Viem, nie je slušné odpočúvať cudzie rozhovory. Ospravedlňujem sa všetkým, ktorí to nerobia.V tom vlaku som si však spomenul na svoju skúšku zo svetovej literatúry. Spolubývajúci mi podobným spôsobom cez noc „zhrnul“ knihy, ktoré som nikdy nečítal. Na druhý deň som si jednu z nich potiahol. K akému výkonu sa vtedy vypäla moja fantázia...Celé generácie sa deje to isté. Obzvlášť s humanitnými predmetmi. Škola sa nás snaží viesť ku kráse, zveľaďovať náš vkus, povznášať nášho ducha. No jediné, čo dosiahne, je táto karikatúra literárnych, filmových či iných diel. A teraz nemám na mysli len základné a stredné školy, ale aj tie vysoké, kam sa hlásime dobrovoľne. Nestala sa niekde chyba?Má to na svedomí encyklopedický charakter výučby a bremeno povinnosti? Alebo exkluzívna povaha umenia, ktoré akoby nebolo pre každého? Alebo je to jednoducho vekom, keď abstraktná Anna Kareninová a Pani Bovaryová nemôžu konkurovať hmatateľným dievčenským pôvabom?Nech je dôvod akýkoľvek, faktom ostáva, že hviezdne sféry, v ktorých človek tak trochu fušuje do remesla samotnému Bohu, sa nám v škole poľutovaniahodne scvrkávajú na púhe predmety. Na niečo, čo sa dá "obkecať", čo treba "prejsť", z čoho nám stačí trojka.Nakoniec, prečo nie? Veď to nie je žiadna veda; je to len umenie.