Plač I.

Slzy ju štípu na lícach. Stojí v autobuse. Stojí a plače. Nahlas. Na tom už nezáleží. Na ničom už nezáleží. Nevie koľko je hodín, ani ju to nezaujíma. Pozerá do zeme. Plače. Nevie kde je. Nevie kam ide. Nevie, čo bude.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu

Pamätá si ten pocit. Chcela kričať aby ju neopúšťal. Držať ho za ruku, nikdy nepustiť. Prvá slza dopadla na zem. Pamätá si posledný bozk. Pamätá si že jej povedal  že ju nemiluje a že má odísť, a vie že klamal.

Stojí v autobuse opretá o sklo. Nič nevníma. Preklína tú chvíľu , keď prišla na ten byt. Hľadala ho očami . On si ju našiel. Bavili sa spolu. Popíjali. Rozprávali. Preklína chvíľu, keď zdvihla pohľad, pozrela mu do očí. Zastavil sa jej svet. na chvíľu sa v tých očiach stratila. hlboké hnedé oči. Pobozkal ju. Prvý bozk.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Preklína každú chvíľu, keď sa tešila na stretnutie s ním. To ako ju čakal pred domom, odprevádzal domov. Keď k nemu chodila po škole. Preklína tie nekonečne krásne chvíle  vedľa neho. Nikdy nezabudne ako ju chytil za ruku keď išla cez prechod, skoro ju zrazilo auto. v poslednej chvíli ju chytil za ruku a stiahol k sebe.

tie nekonečne dlhé večery končiace až nad ránom. Objatia z lásky. Hladenie po tvári a po celom tele. Pohľad keď boli pri sebe. Všetky tie večierky, keď si ju našiel nečakane objal zozadu alebo jednoducho pobozkal. Úteky do izby. Provokácie z lásky. Bozkávanie celého tela. Tancovanie tak blízko pri sebe. Jeho pohľad keď sa usmievala. Ako sklopila pohľad keď je povedal, že je krásna.

Skryť Vypnúť reklamu

Jeho úžasné ruky. Vždy sa do nich schovávala keď sa bála, že sa na ňu bude hnevať. Nehneval sa. Ani raz, nikdy. Dal jej len pusu.

Idylka. Prechádzky. Romantika. Len tak posedieť s jeho kamarátmi. Boli to vlastne aj jej kamaráti. Boli.

Stojí. Padá. Plače. Niekto ju osloví. Akurát teraz keď chce pokoj. Podľa hlasu je to chalan. Pýta sa čo sa jej stalo. Roztraseným hlasom vraví že sa s ňou rozišiel chalan. Zaklamala.  Dúfala že povie niečo ako aha a dá jej pokoj.  Stále niečo rozpráva.

Rozhodla sa vystúpiť.  Aj on vystupuje. Prvý raz sa na neho pozrela. Nebol škaredý. Taký ten namyslený týpek čo si myslí že ju dostane do postele na pekné reči. Taký Blackboy. Nemá na neho náladu. Odprevádza ju domov. Nenávidí ho za to – pripomína jej to jeho. Ani sa na neho nepozrie a treskne mu dverami pred nosom. Odomkne dvere bytu. Odhodí bundu. Plače.

Skryť Vypnúť reklamu

Už nikdy nebude s ním. Už nikdy. Nemôže. Chce.

Zuzana Kmentová

Zuzana Kmentová

Bloger 
  • Počet článkov:  23
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som osobka, žena a holka zaroven. Som omyl prirody. A hlavne som trdlo. Zoznam autorových rubrík:  Leazuzo mne - o čom inomz knihy myslienokSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu