Väčší pán ako ja . .

V hlave ťa stískam. Objímam ťa. Ukľudňuje ma to. Už ma nevie ukľudniť toľko veci. Je to jedna z mála vecí, čo ma ukľudnia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Mrzí ma len, že ťa objímam iba v hlave. Nemám ťa v rukách. Necítim ťa. Iba chcem. Neviem, či chcem byť taký sebec a vykašľať sa na to, čo chceš ty. Iba si užívať že si zatiaľ somnou. neviem
či chcem myslieť iba na to že si teraz a tu somnou. čo ak budem chcieť niečo viac ?  Možno. Čo ak nebudem chcieť o teba prísť. hmmm ? čo bude potom ?

Alebo nič. Potom už nebude nič ? Možno už ani zajtra nebude nič.  Nič nebude naše, všetko bude rozdelené na dve. Nie, nie je mi to až tak jedno. Nie je mi to jedno vôbec. a tak ťa ďalej objímam v hlave. Pevne ťa zovieram v objatí, bojím sa že mi utečieš. Držím ťa ako by to bolo naposledy. možno už zajtra nebude naše. Bude tvoje. Možno aj moje. naše už nikdy.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skúšam. Možno sa len nechcem vzdať. Idem hlavou proti múru. Vzdať sa ťa? Nechať to tak. Možno by si si zaslúžil už pokoj odomňa. Možno si ho nezaslúžiš. Už som rozbehnutá. predomnou len stena.

Na chvíľu ešte zaváham. Nenechám to tak ? Pod nohami mi uteká na zemi napísaný príbeh. Príbeh o ľuďoch, čo bežia oproti múru. Aj ten môj príbeh tam bude. Už cítim. Už som blízko. Zatváram oči.

V hlave mi bežíš ty. Prvý pohľad. Prvá spomienka. Prvý raz, čo som si ťa všimla. Prvá pusa. Neistota. Cítim splynutie s múrom. Pritlačím viečka. Chcem si udržať tú spomienku. Tvoj divný pohľad, ktorý som nikdy nepochopila. Bol si prvý, kto sa na mňa tak pozeral. Cítim slzy vo svojich očiach. Ešte nie. Ešte neprecitnem. Počujem tvoj smiech. A už ho aj vidím. Ten tvoj smiech. Ten úprimný. Ten presne ten, keď sa smeješ na mne. Držíme sa za ruky. Ten pocit, som jeho holka. Hej,  prečo ma púšťaš!? Ešte nie, nechcem ! Nerob to. Prosím.

SkryťVypnúť reklamu

Objímaš ma. Silno ma držíš v náručí. Narážam na zem. Usmievam sa. Ruky mám ďaleko od seba. Dlane otvorené. Hlava mi padá do ľava.

Oči sa mi otvárajú. Pozerám hore. Je to vysoký múr. Ja ten múr poznám. Sadám si. Opretá o ruky pozerám. Okolo mňa je ten múr. Je kamenný. Žiadne okná. Žiaden padajúci most.

Sú to moje hradby. Hradby, aby mi nikto neublížil. Ako to? Ako to, že ty tu si aj nie si. Si v mojej hlave, nie si pri mne . Cítim na lícach slzy. Slzy.

Ublížil ti niekto?

Áno. To ja. Môj strach.

Zuzana Kmentová

Zuzana Kmentová

Bloger 
  • Počet článkov:  23
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som osobka, žena a holka zaroven. Som omyl prirody. A hlavne som trdlo. Zoznam autorových rubrík:  Leazuzo mne - o čom inomz knihy myslienokSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

300 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

144 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,082 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu