Je zaujímavé sledovať ako rýchlo sme sa preorientovali zo strachu z nakazenia sa na starostlivosť o našu letnú dovolenku. Dobré správy o doznievaní COVID-19 nám dali rýchlo zabudnúť na tých, čo sa o to zaslúžili a verejnosť sa preorientovala na riešenie otázky otvorenia hraníc, hotelov, reštaurácií, pláží a kaviarní. Väčšina budúcich dovolenkárov sa už teší ako sa okúpe v mori. Bude to však také jednoduché ako pred rokom? A keď tak pre všetkých a za rovnakú cenu?
Čo teda ovplyvní našu tohtoročnú dovolenku:
- Redukcia ponuky a počtu dovolenkárov ako dôsledok záväzných hygienických nariadení. Každý štát ich má mierne iné, s istotou však znížia celkovú kapacitu ubytovacích a stravovacích zariadení, pláží a podobne. Prejaví sa nedostatok otvorených reštaurácií s terasami. Personál musí redukovať počty stolov resp. každý druhý sa ohradzuje páskou ako neprístupný, slovenské hotely musia nechať izby vždy po ubytovaní hosťa najmenej jeden deň prázdne. Z týždňa sa stane šesť dní, atď., atď.
- Rentabilita poskytovateľov služieb. Všetky hotely či reštaurácie alebo dopravcovia majú svoje finančné toky plánované na základe dnešných cien a počtu hostí podľa historických skúseností z ostatných rokov. Zníženie počtu dovolenkárov však zákonite musí viesť k zníženiu obratu. Niektoré veľké dovolenkové krajiny ako napríklad Thajsko, sa pripravujú na pokles návštevníkov až o 70%. Optimistickejšie krajiny ako napríklad Chorvátsko hovoria o poklese o 30%. Podnikateľské subjekty existujú preto, aby generovali zisk. Ak má byť výsledkom nula alebo strata, tak to nemá zmysel a dôsledkom bude, že niektorí hotelieri túto sezónu neotvoria. Alebo prekalkulujú ceny.
- Prevaha dopytu nad ponukou. Dá sa očakávať, že vďaka rôznym podporným nástrojom štátov, počet novo nezamestnaných spolu s tými, ktorý sa preventívne rozhodli zostať doma nebude väčší ako optimistický odhad zníženia kapacít dovolenkových destinácií. Ani tradícia a vlastné skúsenosti asi nedokážu vyvážiť obavy z možnej druhej vlny Korony v Taliansku alebo Španielsku a vznikne pretlak dopytu v iných krajinách.
- Súbežný negatívny jav vzniknutej hospodárskej situácie. V niektorých štátoch sa už objavujú správy o náraste hospodárskej a organizovanej kriminality a najmä úvahy o počte hotelov, ktoré sa rozhodli tento rok neotvoriť.
- Nová nezamestnanosť a prirodzená opatrnosť. Väčšina obyvateľstva začína byť opatrnejšia pri svojich výdajoch a skôr sa venuje zabezpečeniu sa na zlé časy. Je to normálny a prirodzený dôvod, prečo sa počet dovolenky chtivých zredukuje. Redukcia dovolenkových kapacít však bude väčšia.
Analýzou už len týchto základných faktorov máme tendenciu očakávať, že nastane:
- Čiastočné preskupenie záujmu z tradičných dovolenkových krajín ako Taliansko a Španielsko do krajín menej zasiahnutých Koronou a najmä dostupných individuálnou dopravou.
- Počet osôb hľadajúcich dovolenku pri mori bude väčší ako dostupné ubytovacie a stravovacie kapacity.
- Počet osôb, ktorý sa rozhodnú tohtoročnú dovolenku vynechať bude v pomere ku redukcií dovolenkových kapacít malý.
- Uplatní sa základné marketingové pravidlo, ktoré hovorí, že v prípade prevahy dopytu nad ponukou treba zvýšiť cenu.
Dovolenka sa teda aspoň na čas stane opäť luxusným tovarom a nebude pre každého. To nie je dobrá správa pre dovolenku na pláži. Je to však dobrá správa pre slovenských hotelierov.
