Verejnoprávna televízia a rozhlas, ako aj prakticky všetky komerčné tlačoviny a vysielania dôrazne informujú o podmienkach prekračovania štátnych hraníc a potrebe rôznych dokladov potvrdzujúcich zaočkovanie, testovanie, alebo iné vymenované. Zvýrazňujú ich dôležitosť a kontrolu a podrobne sa venujú čomu sa budete musieť podrobiť, ak tým všetkým vyzbrojený nebudete. Je to skutočne tak? Načo mi to vlastne je?
A teraz akú mám skúsenosť z ostatných dvoch dní? Ak cestujete lietadlom do SR, nepodceňujte to. Nemenovaný Írsky dopravca nás nepustil do lietadla, pokým neskontroloval potvrdenie o zaregistrovaní sa do „Moje ezdravie“ na stránke NCZI (síce zápasil s jednojazyčnou verziou, ale snažil sa). Kto to nemal išiel nabok a rýchlo tak robil cez telefón. Kto nemal potvrdenie o očkovaní dostal inštrukcie kde a za koľko si môže rýchlo nechať urobiť test. Taxíky z letiska mali rušný deň. Aby som použil výraz pána IM, írsky dopravca si robil nadprácu. Mohol predsa všetkých vyložiť v Bratislave a nechať ďalej nech sa deje čo chce.
O deň neskôr som prekračoval hranicu s Rakúskom. Oboma smermi. Rakúšania poctivo kontrolovali digitálny covid preukaz. Pri návrate do SR nebola na hranici ani živá duša. Tak sme prešli 50-tkou a pokračovali domov. Či som bol v Kuala Lumpur a priletel na Schwechat alebo iba popri Dunaji na bicykli nikto neskúmal. Tomu sa hovorí „prísna kontrola“, citujúc nemenovaného pána ministra.
Môj záver: Ak nebudete cestovať lietadlom stačí Vám EU covid pas. Ak pôjdete napríklad na bicykli, tak Vám stačí zopár EUR na pivo a občiansky preukaz.
Pôsobí to na mňa dojmom, akoby sme sa chceli dopracovať k tretej vlne čo najskôr, aby sme to už mali rýchlo za sebou. Alebo je to obyčajný „šlendriján“?
