Súčasná kríza turistického priemyslu sa prejavuje navonok najmä neistotou klientov cestovných kancelárií. Nemajú istotu čo sa stane s ich už uhradenými zájazdmi, s ich peniazmi a už vôbec im nikto nevie povedať či vôbec a kedy odcestujú.
Pod povrchom, ktorý vidí verejnosť, sa však prehlbujú hneď dva iné významné faktory týkajúce sa cestovných kancelárií. Hroziaca insolventnosť a hroziaca nemožnosť poistiť sa, v zmysle Zákona 170/2018 Z.z..
Bližšie je prvý faktor. Vonkajšie prejavy insolventnosti sú napísané v Zákone 170/2018 a § 9. bod 1 b) presne vystihuje súčasnú situáciu. Cestovné kancelárie musia vrátiť cestujúcemu zaplatenú zálohu alebo cenu zaplatenú za zájazd, a ak tak neurobia naplní sa vyššie spomínaný bod zákona. Nie však preto, že by sa cestovná kancelária dostala do úpadku, ale preto, že zaplatené peniaze použila na zálohové platby hotelov a ďalších služieb pre cestujúcich klientov. Za štandardných podmienok by bolo všetko v poriadku ako každý rok. Momentálne však nežijeme v štandardných podmienkach a trvanie na vrátení uhradených záloh za zájazdy môže mať katastrofálne následky. Možné scenáre sú tri.
Cestovná kancelária bude vracať zaplatené zálohy až do vyčerpania všetkých finančných prostriedkov. Následne, keďže nebude schopná uhrádzať svoje náklady na nájom, telefón, mzdy atď. , vyhlási sama na seba úpadok. Všetky ostatné zaplatené zálohy sa stanú predmetom poistenia insolventnosti a príslušná poisťovňa ich oprávneným osobám, teda cestujúcim klientom vyplatí. Nepriamym dôsledkom bude zmena ceny za poistenie insolventnosti cestovnej kancelárie, čo popíšem nižšie.
Vznikne centrálne rozhodnutie štátu, ktorým sa zabezpečí prežitie cestovných kancelárií a súčasne dá všetkým cestujúcim záruku, že o svoje peniaze neprídu. Napriek už týždne trvajúcim jednaniam, spracovávaniu a úpravám návrhu legislatívnej úpravy, osobným iniciatívam Asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr ako aj Slovenskej asociácie poisťovní na jednej strane a príslušného ministerstva na strane druhej je výsledok nulový. Od 14.apríla poznáme návrh centrálnej úpravy. Boli k nemu pripomienky, všetci sme však verili, že nedorozumenia sa rýchlo vyriešia a spoločný cieľ bude zaistený.
Štát ponechá všetko na cestovné kancelárie a ich schopnosť prežiť. Niektorých cestujúcich sa asi podarí presvedčiť, aby zaplatené zálohy nežiadali späť, ale presunuli ich na iní zájazd neskôr. Niektorých nie. A niektoré cestovné kancelárie budú mať rezervy na vlastné fixné náklady a prežijú. Niektoré nie. Nepriamym dôsledkom bude to isté čo v bode 1.
Druhý faktor sa týka poisťovní a ich pôsobenia v súlade so Zákonom 39/2015 najmä a napríklad § 23. bod (3) c). Tento ukladá povinnosť neohroziť finančnú situáciu poisťovne. Ak teda príslušné poistenie začne vykazovať vysokú škodovosť, tak musí nastať zmena. Opäť vidím dva scenáre.
Zmení sa ocenenie tohto rizika. V našom prípade úpadok cestovných kancelárií. Čím ich bude viac a čím väčšie škody, z pohľadu poisťovne, tým významnejšia úprava poistenia smerom nahor. Môže teda nastať situácia, keď poistné stúpne na niekoľkonásobok. A môže sa stať pre niektoré cestovné kancelárie až likvidačným. Pre cestujúcich klientov cestovných kancelárií sa stane jedným z významných faktorov zvýšenia ceny zájazdov.
Zmení sa zásadné rozhodnutie poisťovne toto riziko upisovať. A zostanú nám tri, dve alebo možno žiadna. Dnes je v SR 5 poisťovní, ktoré v zmysle Zákona 170/2018 poisťujú. Ak by zostali dve alebo jedna, tak síce nastane stav monopolného postavenia jednej alebo oboch, poistenia však bude existovať. Ak nebude žiadna poisťovňa ochotná toto riziko poisťovať stane sa povinnosť uvedená v § 9. Zákona 170/2018 v rámci SR nevykonateľná. Riešením bude prenesenie cestovnej kancelárie do iného členského štátu a zájazdy poistiť tam, alebo ponúkať v agentúrnom vzťahu zájazdy zahraničných cestovných kancelárií poistených v ich domácej krajine, možno aj tých pôvodne slovenských.
Asi všetci sa zhodneme v potrebe zachovať funkčné hospodárstvo a ekonomiku Slovenska, ako a najmä akým tempom však zjavne vedie k nepochopeniu jedných druhými. A zo zjavne neefektívnej činnosti štátu v tejto veci následne vzniká prehlbujúca sa frustrácia podnikateľov aj cestujúcej verejnosti.
Nepredpokladám, že štát na svoju úlohu v sektore turizmu rezignoval. Len nech sa už konečne rozhodne!
Miloš Kmety
