Či to nazvem zmenou, vylepšením, novinkou alebo reformou vždy sme konfrontovaní aj s pôvodcom danej idei. Je prirodzené, že každý z nás má tendenciu dôverovať najmä sebe. Dôsledkom je tiež to, že len silné osobnosti dokážu a vedia počúvať a porovnávať aj myšlienky druhých, nezriedka aj svojich prirodzených oponentov a poučiť sa z nich.
Ani Britské impérium si v časoch svojej najväčšej slávy nedovolilo nehovoriť s nepriateľom. Zložitá veta, zložitá myšlienka a zložité posolstvo. Rokmi získavania skúseností a množstvom vlastných chýb sa postupne väčšina z nás dopracováva k potvrdeniu výrokov starých filozofov o potrebe zvažovať, porovnávať a prijímať nové myšlienky. Písomné diela ako napríklad De Arte Dubitandi napísané v 16. storočí Sebastianom Castelliom o náboženskej tolerancií sme nahradili demokratickým brainstormingom a ISO certifikáciou zabezpečujúcou vo svojom najvyššom stupni samozdokonalovanie sa. V praktickom živote to však nefungovalo ani v stredoveku nefunguje to ani dnes. Rozhodujúcim faktorom je a vždy bol človek, ktorý mal v rukách moc.
V dejinách ľudstva nachádzame svetlé chvíle osobností s mocou, dlhodobo osvietených diktátorov však nie. Osobné ambície a najmä neochota zamyslieť sa nad myšlienkami druhých, najčastejšie obhajované a zakryté pocitom zodpovednosti a časovým tlakom, je typickým zdrojom takéhoto prístupu. Aj dnešných vrcholových riadiacich pracovníkov aj politikov.
V každodennom živote veľkých priemyselných podnikov nachádzam pre takýto postoj stručné a výstižné pomenovanie: diagnóza „ Not invented in headquarter“ . Čo som nevymyslel ja je zlé a nepotrebné. Vôbec pri tom nemusí ísť o zlý úmysel. Opakovane vidím profesionálne inicované a zostavené tímy s jasne definovaným cieľom a aj správnym a zrozumiteľným výsledkom. Konečné prijaté rozhodnutie je však iné. Problémom takýchto tímov je obvykle to, že nie sú vytvorené alebo riadené nositeľom moci. Tento potom neprikladá primeranú dôležitosť ich výsledkom a spolieha sa radšej na vlastný úsudok. Nemusí byť vždy nesprávny, štatisticky je však pravdepodobnosť správnosti tímového výsledku vždy vyššia.
Ako zabezpečiť aby naši riadiaci pracovníci a volení politici netrpeli diagnózou „Not invented in headquarter“? Keď vlastnosti, ktoré ich vyniesli hore sú spravidla ambície a priebojnosť? Ideálne by asi bolo, keby sa tieto dve vlastnosti snúbili s pevnými morálnymi a etickými princípmi. A veľkorysosťou potláčajúcou túžbu po moci.
