Naše vzory, naši vedúci politici (osobnosti?) nám oznamujú, že klamať, podvádzať, nerešpektovať pravidlá a priznať sa k tomu je prejavom zrelosti, a v podstate v poriadku, lebo veď to tak robia aj iní.
Nenachádzam publikovateľné slová, ktorými môžem stručne vyjadriť svoju frustráciu a sklamanie z našich politikov. Sám som po skončení STU a obhajobe diplomovej práce absolvoval postgraduálne štúdium ďalej doktorantské štúdium, spolu ďaľších 18 skúšok a obhájil som dve ďalšie štátne záverečné práce. To si mám teraz myslieť a akceptovať, že som hlupák, ktorý len nevie „ako sa to má robiť?
Vôbec nepociťujem potrebu voliť diplomatický jazyk pani prezidentky ani mierne ostrejšie vyjadrenie rektora UK a nesmierne oceňujem, že aspoň niekto z osobností, ktoré majú byť vzorom našich detí zdieľa podobný názor ako ja. Ale čo ostatní? Ako sa to staviame k tomu čo sme doteraz odsudzovali. Nespomína si pán predseda vlády, pán predseda parlamentu, pán minister školstva čo hovorili keď sa to týkalo ich politických oponentov? Snáď toto má byť spôsob a cesta ako z našej vlasti urobíme rozvinutú priemyselnú krajinu? Ale veď to je iba obraz stavu našej vedy a školstva! Strach a hrôza, mor a variola. S tým sa máme zmieriť?
Naše hodnoty v zmysle vyjadrenia pani prezidentky dokázal uplatniť prezident Maďarska, minister Nemecka, vrcholový Český politik, ale u nás asi neplatia. Je komické ako rýchlo našli vinníka. Napríklad nezávislú tlač, ktorá sa stala v očiach predsedu vlády div nie vlastizradcom. A čo jeho pokrytectvo a klamstvo, ku ktorému sa dokonca hlási? A aby sa podobné obchádzanie našich hodnôt v školstve odstránilo, tak poveríme úlohou pripraviť na to zákon práve toho, ktorý si to vyskúšal ako sa to robí? Capa záhradníkom?
Problém však je trochu širší. Veď tie tituly im všetkým niekto udelil. Niektorá z našich 20 verejných vysokých škôl alebo niektorá z 3 štátnych vysokých škôl alebo niektorá z 12 súkromných vysokých škôl (zahraničné vysoké školy vedome vynechávam). Čo robili, akými hodnotami sa riadili funkcionári a profesori dotknutých škôl? Čo to vôbec sú za školy, ktoré si toto môžu dovoliť? Vychovávajú pre našu vlasť užitočných absolventov? Alebo iba držiteľov titulov a zásobník vrcholových politikov?
Verme, že Akreditačná komisia s pánom Redhamerom v čele vydrží tlak politikov a podarí sa jej prehodiť výhybku rozvoja vedy a školstva v našej republike smerom, o ktorom tak veľmi snívam.
