19:33
Mladá žena zahalená šatkou vychádza z preplneného Taksimu. V náručí jej mlčí malé dieťa.
19:35
Chalan s foťákom vysvetľuje mladému dievčaťu, že "pepper" a make-up nie je dobrá kombinácia. Najviac sa ho zachytilo na riasenke. Dievča sa ho snaží z tváre zotrieť navlhčenou vreckovkou. Jediným efektom je červená tvár a rozmazané očné tiene.
19:50
Som hladný. Vo vrecku mám 3 líry. Cez okno počuť nekonečný šláger davu: Susma! Susturna! Sira, sana gelecek! a zvuky pripomínajúce Silvestrovské rachejtle. idem si kúpiť kebab, aj keď si uvedomujem, že som o nich písať nechcel a aj tak to robím.
20:20
ˇŽena s dieťaťom sedí na obrubníku s plastovou miskou pri nohách. Leskne sa v nej pár mincí.
20:45
Kebab stál 4 líry.
22:03
Kameraman sedí na schodoch vedľa hotelu a horlivo fotí premiestňujúci dav. Mladý Turek mu oznámi, že má nebezpečné tričko. Kamraman nechápe, prečo by mala byť potlač "žiarovky" na čiernom polyestery nebezpečná. Turek vysvetľuje, že žiarovka je symbol vládnucej strany proti, ktorej je protest namierený. Kameraman si beží prezlieť tričko za neutrálnejšiu, politicky korektnejšiu košeľu. Ľudia si ho už nevšímajú...už si nemyslia, že fotí pre Ordegana.
Ráno
8:30
Námestie okupuje len pár zívajúcich demonštrantov. Pospávajú v Gezi parku alebo pod improvizovanými prístreškami pod sochou Otca turkov: Ataturka. Kľud je dočasný.
12:00
Sledujem kameramana. Keď začne bežať vpred zamrznem a automaticky sa rozbenme za ním. Neviem prečo, ale urobím to. Zrazu zbadám nad Gezi parkom kúdol čierneho dymu. Kontrast starého rozbúraného gheta, zelene parku a horiacej unimobunky ma zaskočí, no po chvíli splyniem z davom. Ako suvenír si zoberiem roztrhnutú červenú vlajku vejúcu na roxore vytŕčajúcom z betónovej konštrukcie.
12:13
Túlam sa Gezi parkom. Chvíľu si pripadám ako na hudobnom festivale. Všade koluje dobrá nálada, ale aj štipka nervozity a odhodlania. Okolo horiacej unimobunky sa vytvorí živý plot. Demonštranti berú do rúk hasiace prístroje a snažia sa skrotiť oheň, ktorý zrejme aj sami založili. Parkom sa opäť ozývajú výkriky a heslá. Zo sviečok je vytvorený akýsi nápis, ktorému nerozumiem. V strede je,ale aj odkaz v angličtine:"Its not about trees. We want to be free without Erdogan. United we stand. Devided we fall".
12:56
Neviem prečo, ale okrem hulákajúcich demonštrantov sa mi zdá, že občas začujem aj hučanie helikoptéry. Pozriem sa k nebu zahalenému prevalujúcimi sa kúdolmy dymu. Obloha je čistá...no ten zvuk mám stále v hlave.
