V Nórsku sa niečo stalo. Masaker. Zrejme aj toto slovo je na opísanie tejto situácie príliš slabé, no nič ma narýchlo nenapadá. Akýsi človek zabil 93 ľudí. Na chvíľu ma zaujme len to číslo. Nie množstvo, ale len tento čistý a chadný fakt. Ľudská zvedavosť ma núti sa pomaly prehrýzť k ďalším informáciám. Bomby, Oslo, fanatizmus, pre istotu dvakrát do hlavy, skákali do mora, prežil v šatníku. Niečo sa deje. So mnou. Zo svetom. Po líci mi stečie slza. Snažím sa tomu zabrániť, čo ak ma uvidí spolusediaci či stará pani s napratanou taškou banánov a zlacneného mlieka. Cítim sa ako nahý. Jediný nenormálny v tej vibrujúcej plechovke mäsa, ktorá má za úlohu dopraviť sardinky z bodu A do bodu X. Nechcem nikoho dojímať. Slza bola reflexom asi ako keď sa uhnete tenisovej loptičke mieriacej na vašu tvár. Opäť ďalšie číslo...21. Toľko zrejme dostane spomínaný fanatik za svoj čin. Čísla majú celkom informatívny charakter. Nič viac ani menej. Čím je vyššie tým silnejšia emócia sa dostaví u čitateľa. Samozrejme ide aj o typ článku. Päťstodvadsaťjedna kormoránov preletelo nad námestím Slobody. S čitateľom to ani nepohne....ale 93 mŕtvych, 21 rokov...spojitosť je smrtiaca. Z týchto dvoch údajov sa stávajú nesmrteľné siamske dvojičky. Uvedomujeme si to, vidíme ten nepomer, niečo nie je správne, snáď nejaká hlúpa chyba. Po návale ľútosti(veľmi jednoducho povedané) ma zachváti vlna hnevu a agresivity. Teta s banánmi si nič nevšimla, vďaka bohu, fu.
Nehnevám sa na uja fanatika, ktorý vystrieľal polovicu rajského ostrovčeka. Som nazúrený na dvoch ľudí. Na seba a moju bezmocnosť, na to, že po prečítaní odstavca prejdem na športovú rubriku a číslo 93 prestane existovať až do momentu, keď ho opäť niekto nespomenie pri večernej diskusii pri pive. Toho druhého nepoznám. Neviem jeho meno, rasu, vek, národnosť. Tuším, že existuje, viem to so stopercentnou istotou. Je to niekto, kto sa nad masakrom v Nórsku zamyslí. Uchopí tému z druhého konca. Nazvime si ho Anonym. Niekde za rohom sa škeria a krčia fatálne následky.
Ujo zo samopalom bol vraj inteligentný a milý introvert(Anonym:hm, taký sú najhorší)
Opäť to číslo(zviera)
Na rad príde porovnanie číselných dvojčiat(nehorázne)
Ujo bol nemilosrdný a dôsledný. Pre istotu strelil obeť ešte raz(hnus)
Vraj tento ujo bojoval proti islamizácii v Európe(humu...počkať?)
Anonym chvíľu opakuje tie isté frázy za sebou ako by ich v škole učili ako malú násobilku. “Islamizácia?” Pomyslí si. “O tom som už niečo počul.” myšlienky striedajú názory.
Anonym nechápe, začnú mu v hlave víriť jednorozmerné, polopatistické pojmy a jemne kĺže po povrchu. Žiaľ cesta pod povrch je v nedohľadne.
Zlo-dobro, zlo....dobro. Nič medzi tým. Ani šeď ani vákuu. Problém je, za ktorý tábor vyvesiť vlajku. Anonym sa angažuje. Koliesko v hlave mu poskočí, možno zaškrípe. Tak dobro či zlo? Islamizácia sa mu nepáči, ale Ujo za samopalom je kvôli tomu odsúdený. Čo ak to číslo malo zmysel. Čo ak v novinách a na celom svete sa mýlia. Čo ak....Kolonka dobra s kolonkou zlo pomaly krúžia okolo seba ako neposedné agresívne včely. Potichu si vymenia miesta a anonym zisťuje, že snáď mal ujo s poloautomatickým glockom v niečom aj pravdu. Určite mal pravdu, len na to išiel príliš extrémne. Treba bojovať, no nie rovnakými prostriedkami. Týmito slovami anonym bojuje proti svojmu novému presvedčeniu, aj keď vie, že tí darebáci na ostrove si tento trest zaslúžili, no posledné zvyšky logiky a ľudskosti mu zatiaľ nedovoľujú urobiť nad svetom krížik. Mám, ale pre anonyma dobrú správu(tým pádom to pre nás znamená opäť ďalší a ďalší významný septembrový deň), časom zistí, že jeho nepriateľ(všetky živé bytosti) zašiel už priďaleko a preto je len krôčik od toho momentu kedy si do garáže nazváža tony hnojiva a na švédskej neonacistickej stránke prispeje do fóra s kľúčovou otázkou:hnojivo mám...a čo ďalej?
Nórsky ujo bol len začiatok. Ďôležitý je jeho odkaz a ja verím, že niekto si ho vyloží správne s fanatickou presnosťou extrémistu a začne dumať. Keď sa tak stane je s nami Amen. Zrejme sa to už deje.
Vystupujem z električky vo fádnom bode X a z nejakeho podivného dôvodu sa mi v pamäti vynorí stará známa ohratá fráza: Zazvonil zvonec a rozprávky je...93-21.
