Takmer vo všetkých sa objavil aj odkaz do súčasnosti, či budúcnosti. Tak to má byť a pripájam sa k názorom tých, ktorí vyzývajú, aby sme správne rozhodnutia z minulosti, na ktoré môžeme byť právom hrdí, pripomínali najmä mladým ľuďom. Je to dôležité aj preto, aby sa vyhli rozhodnutiam, na ktoré hrdí byť nemôžeme. Preto by som rád spomenul aspoň niekoľko „drobností”, o ktorých nikto z rečníkov nehovoril.
Škoda, že sa nikto z oficiálnych funkcionárov neospravedlnil tým hrdinom SNP, ktorí boli prenasledovaní, väznení a inak šikanovaní totalitným komunistickým režimom. Mnohí z nich emigrovali a zomreli v zabudnutí. Možno bolo treba tiež pri úprimnom poďakovaní sovietskej armáde za oslobodenie v roku 1945 pripomenúť, že v roku 1968 nás už oslobodzovala proti našej vôli. Najmä keď jeden z rečníkov si pri tejto príležitosti spomenul aj na Alexandra Dubčeka.
Oslobodenie a sloboda boli možno najčastejšie skloňované slová. Je na každom z nás, aby zvážil, čo preňho a pre nás všetkých, či našich susedov znamená. Osobne zastávam presvedčenie, že sloboda je nedeliteľná. Rovnako odmietam, ak s ňou niekto narába ako so spotrebným tovarom. V prípade, že budem donútený vybrať si medzi slobodou a hospodárskym rastom, radšej si utiahnem opasok.
