Od gymnazistu k europoslancovi

Projektu Euroscoly určite žehnali gymnazisti, keď sa dozvedeli, že vďaka nemu sa budú môcť pozrieť do Štrasburgu. A nielen to! My sme si dokonca mohli posedieť priamo v centre Európskej únie- v Európskom parlamente. Zážitok to bol úžasný, spomienky nám nikto nevezme a fotky si vždy radi pozrieme.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)
Obrázok blogu

Vypočuť si prednášku o Európskej únii a uliať sapopritom z celého vyučovania bola paráda. Ešte väčšia však bola, keď smesa dozvedeli, že náš projekt zaujal porotu Euroscoly a obsadil tretiemiesto. Toto umiestnenie automaticky znamenalo cestu do Europarlamentu pretridsiatich šťastných a jazykovo zdatných jedincov. Testy o EÚv cudzom jazyku sme absolvovali ľavou zadnou( veď sme nejakí gymnazisti,nie?J).A tak do Štrasburgu boli vyslané v drvivej väčšine šikovné hlavy,ktoré v teste nestratili ani jeden bod.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prešli smesitom a z pôvodných šesťdesiatich účastníkov prednášky zostalo lentridsať vyvolených( a jedna náhradníčka, ktorá s nami nakoniec ajišla). Studenú sprchu dostali tí, ktorí si mysleli, že do Štrasburgu ideme ibana výletík- prevedú nás po parlamente, dostaneme rozchod v centre mesta,aby sme si nakúpili suveníry( najfrekventovanejším darčekom bola fľaškafrancúzskeho vína pre otca- alebo to bola len kamufláž?J), vyspíme saapartmánoch, ktoré nám poskytne parlament a pôjdeme domov. Omyl, mojizlatí...

Hneď na prvominformatívnom stretnutí nás pani profesorka rozdelila do piatich výborov. Každýdostal za úlohu navrhnúť riešenie zadaného aktuálneho problému, s ktorýmsa teraz zaoberajú v parlamente. A tak sme museli makať. Týždneubiehali a my sme sa ani nenazdali a zrazu nám dead line ťukal naokno. Vtedy sme už zmobilizovali všetky svoje sily a zháňali dostupnéinformácie na internete, prekladali ich do angličtiny a vymýšľali vlastnéoriginálne riešenia na zadané otázky. Vtedy nám z Euroscoly dali vedieť,že musíme vytvoriť ďalší výbor. Z každého už existujúceho výboru muselteda dobrovoľne- nedobrovoľne odísť jeden člen. Tak sme dostali šesť výborov,ktoré sa zaoberali Európskou ústavou, životným prostredím, budúcnosťou EÚ,miestom Európy vo svete, vzdelávaním a kultúrou a sociálnou politikouv rámci EÚ. Zo schopností komunikovať in english nás vyskúšal pán profesorKortman a mohli sme ísť smelo parlamentovať!

SkryťVypnúť reklamu

Pre dobrúvec sme museli obetovať voľno ku dňu boja proti fašizmu, aby sme včas dorazilina miesto nášho ubytovania a aby sme 9. mája boli svieži na rokovanie. Štrasburgnás síce počasím veľmi neoslnil, ale Savern, kde sme bývali, bolo úžasnémestečko. Ubytovaní sme boli v niečom, čo vyzeralo ako zámok a okoliebolo krásne. Jediné mínus boli mladí, hluční a otravní Nemci, ktorí tambývali s nami, ale s tým sme nemohli nič spraviť. Nakoniec sme všakprišli na to, že ich prítomnosť mala aj isté výhodyJ.

Unavení po14-hodinovej ceste sme síce boli, ale to neznamená, že sme hneď zaľahli dopostele. To by bola predsa nuda. Už len zo zvyku sme zostali hore, čo tovydalo. Ale nebolo to dlho, nechceli sme predsa prísť do parlamentus vačkami pod očami takých rozmerov, že by sa v nich pohodlne vyspalaj menší škrečokJ.

SkryťVypnúť reklamu

Budíčeko šiestej najneskôr a rýchlo sa umyť, obliecť, „učlovečiť“a šup- šup do busu. Cesta do Európskeho parlamentu bola celkom funny. Keďšofér už tretíkrát odignoroval informačnú tabuľu o smere cestyk parlamentu a zase sme išli okolo hotela Holiday Inn, povedali smesi, že predsa len by už mohol ísť normálne, veď opakovaný vtip už nie je vtip.Keď sme si už budovu parlamentu obzreli zo všetkých uhlov, ako sme okolo nejstále krúžili a meškali sme už skoro hodinu, tak už aj šofér asi stratilchuť vtipkovať a zastavil nám priamo(!) pred parlamentom. Ale ani neviem,či to bola výhra. Vonku bolo počasie, že ani psa by ste tam nevyhnali( a nietoešte gymnazistov!J).V parlamente nás už však očakávali, tak sme nemali na výber. Aby tonevyzeralo, že sa do Európskeho parlamentu dostane len tak hocikto, nechali náschvíľu na tom daždi čakať a potom sme museli prejsť cez detektor kovov.Ešte šťastie, že zbrane a prípadné výbušniny každý nechal v autobuse-v parlamente s tým mohli byť problémyJ.

SkryťVypnúť reklamu

Privítalanás veľmi príjemná pani zo Žiliny, ktorá tam zrejme pracuje už dlhšie, lebochytila neuveriteľný francúzsky prízvuk a dostali sme od nej trápne visačkyna krk, ktoré sme museli mať stále na krku a vďaka ktorým sme celý deňvyzerali ako blbci.

Aby smev parlamente nepomreli hladom a nevyvolali tak škandál, vzorne sao nás starali a dostali sme aj typicky francúzske raňajky- croissants džúsom, čokoládou, kávou alebo čajom.

Podľavýborov sme hneď po raňajkách išli prerokovávať svoje problémy. Nemám na mysliproblémy typu, že mám očko na pančuche, alebo že sa musím naučiť 20 stránbiológie. Riešili sme seriózne problémy, s ktorými si asi skutočníposlanci nevedia rady, tak čakali práve na nás, aby sme im pomohliJ.

Všetkyčlenské štáty plus Rumunsko a Bulharsko( tieto dva štátyzatiaľ v tom čase (máj 2006) členmi neboli, ale EÚ s nimi viedla prístupové rokovania) tu malisvojich zástupcov- mladých poslancov. Aké skvelé bolo zistenie, že rozumiemenielen Čechom, ale aj iným národom, ktorých rodný jazyk nie je ani zďalekapodobný tomu nášmu. Museli sme sa teda oháňať našimi znalosťamiz anglického, prípadne nemeckého jazyka, tak sa stalo, že sme si ich zaseo niečo zlepšili(dúfam).

Každý výbormal natoľko šikovných poslancov, že si po dlhej debate pripravil vlastnérezolúcie na zadané problémy, o ktorých sme potom neskôr všetci hlasovali.

Po namáhavej práci sme si zaslúžiliporiadnu odmenu- obed. Tak sme sa teda dobre najedli- mali sme šalát, kurčas hranolkami a dokonca aj dezert- výborný koláčik.

Predtým akosme sa celá výprava nahrnuli do obrovskej hlasovacej siene, vyhnali nás predbudovu parlamentu. Bolo to od nich veľmi prezieravé riešenie. Hlavne keď bolovonku asi 10°C,pršalo a ešte k tomu aj fúkalo riadne vetrisko. Vypočuli sme si Ódu naradosť( fakt sme boli radi), francúzske bľabotanie nejakých dôležitovyzerajúcich pánov, pozreli sme si vztyčovanie európskej zástavy a mohlisme ísť späť do tepla parlamentu.

Keď už smesa pohodlne usadili v hlasovacej sieni, pekne si nás všetkých odfotilia program mohol pokračovať. Nasledovalo predstavenie zúčastnených škôl. Zanáš gympel a celé Slovensko rozprával Vladko Bízik a našu vlajkuniesol Majko Chudovský. Na prezentáciu školy nebolo veľa času, ale Vlado tozvládol a na koniec i prejavil nádej, že sa opäť všetcistretneme(možno ako ozajstní poslanciJ).

To že sa EÚ zaujíma o názory svojichobčanov nám dali najavo aj anketou. Bola tam okrem iného aj otázka, že či simyslíme, že by všetky školy v EÚ mali mať rovnaké osnovy. Mne osobne sa tozdalo ako dobrý nápad, ale väčšina bola proti tomuto návrhu, takže sa niečohotakého asi nedočkáme.

Po anketeprišli na rad naše rezolúcie a diskusia k nim. Diskusia bola miestamicelkom búrlivá i keď sem- tam som mala pocit, že niektorí hovoria lenpreto, aby niečo povedali, ale to je zase vedľajšie.Napriek celej polemike bolivšetky rezolúcie prijaté a mohli sme si navzájom zagratulovaťk skvelej spolupráci.

A tobol vlastne koniec nášmu parlamentovaniu. Ešte posledné fotky pred parlamentoma museli sme ísť. Ale rozhodne sme nešli ešte domov. Čakal nás predsaŠtrasburg! Obchody už boli zatvorené, ale my sme sa po demokratickom hlasovanírozhodli pre vyhliadkovú plavbu. Fotiť sa z lode síce veľmi nedalo, keďžebola celá presklená, ale aspoň sme si mesto poriadne pozreli z pohodliasedačky.

Keď už bolo od obeda ďaleko, profesori náspresvedčili na teplú večeru. A my sme ani veľmi nenamietali. Vybrali smeprijateľnú reštauráciu a hor sa do jedenia! Pochutnávali sme si na kuracommäsku( zase) alebo na staeku s hranolkami a šalátom. Na pitie by sak tomu síce hodilo dobré vínko, ale zodpovedný dozor bol zásadne proti,tak sme sa museli upokojiť s džúsom a minerálkou. A zase bol ajdezert- výborná zmrzlina, ktorú sme si s chuťou dali aj napriek drsnému počasiuvonku.

Po večerinás vyzdvihol náš autobus a zaviezol nás späť do Savern. Plní dojmovz parlamentu sme ani nemohli zaspať, tak sme do noci klebetilia rozoberali všetko, čo sa rozoberať dalo.

Ráno smeuž museli mať pobalené veci, naraňajkovali sme sa a všetci sme sa muselirýchlo „nalodiť“, aby sme mali čo najviac času na obchody v Štrasburgu.Výklady sme už mali obzreté, teraz bol rad na obhliadku tovaru vo vnútri. Mohlisme skúšať, čo nám srdce ráčilo a nakupovať, čo peňaženka dovolila.

Časrozchodu sa neúprosne krátil a my sme sa už začali zbiehať okolo skveléhoorientačného bodu- 140metrov vysokej Štrasburskej katedrály. Poslednéprepočítavanie a- niekto nám chýba. Tri dni preč a strata len dvoch dušínie je až taká zlá bilancia, ale chceli sme sa vrátiť s čistým štítom, taksme rozbehli menšiu pátračku po dvoch chýbajúcich devách a keď už sedeliv buse, nič nám nebránilo v tom, aby sme vyrazili domov.

Aj keď smeuž boli unavení, spať sa nám nechcelo a zabávali sme sa v rámcimožností. Hrali sme rôzne hry( napríklad Hádaj, na čo myslím alebo Udrž cikaniečo najdlhšieJ).A keď už sa začalo stmievať, aj naše viečka boli o niečo ťažšiea pomaly sme zaspali. Keď sme o tretej ráno prišli do Považskej,rodičia museli byť nadšení, že sme ich zobudili v takú nekresťanskú hodinuJ.

V Štrasburgu sme sa naučili veľa vecí- používať hlasovaciezariadenie v Európskom parlamente, dohovoriť sa so šomrajúcim Maďaroma tiež, že Francúzi nemajú radi angličtinu, väčšinou jej nerozumejú a neoplatísa vyťahovať ju na nichJ. Ale výlet sa nám veľmi páčil a ďakujemepedagogickému dozoru za trpezlivosť.

Júlia Kňažková

Júlia Kňažková

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študentka maturitného ročníka gymnázia. Snaživá, inteligentná (v rámci svojich stredoškolských možností) a zrejme aj celkom sympatická dievčina Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
SkryťZatvoriť reklamu