Väčšinou je to príde ako blesk z jasného neba, keď si človek uvedomí - "veď to je Pali" a zvyšku rodiny vyrozprávate jednu, alebo dve historky, ktoré ste spolu zažili. Je nepravdepodobné, ale možné, že sú vašimi spolužiakmi dvaja známi ľudia. Takéto prekvapenie čakalo po štúdiu žiakov Realschule v Linzi. Postupom času zistili, že spolu s nimi v tom istom čase chodili do školy aj Ludwig Wittgenstein a Adolf Hitler
V nemecky hovoriacich krajinách bola Realschule v 18. a 19. storočí akousi zlatou strednou cestou medzi učilišťom a gymnáziom. Veľa času sa venovalo jazyku a matematike, čo malo zabezpečiť, že zo školy mohli študenti prestúpiť na gymnázium, alebo sa po ukončení venovať obchodu, alebo si založiť vlastnú živnosť.
Wittgenstein študoval na tejto škole od roku 1903, kde začal študovať potom, ako ho neprijali na gymnázium. Vo všeobecnosti bol považovaný za priemerného študenta a jeho najslabšou stránkou v škole boli jazyky - z francúzštiny na záverečnej skúške v roku 1906 dostal trojku a z nemčiny skoro dostal nedostatočnú. Medzi spolužiakmi bol vraj neobľúbený a mnohí sa mu vysmievali, ale podľa niektorých autorov sa od nich izoloval. Už v tej dobe bol "komplikovaná osobnosť" a niektorí jeho správanie na škole neskôr spájali s jeho pôsobením v Trattenbachu, kde bol postrachom žiakov aj okolia.
Toto všetko viedlo historikov k zaujímavej otázke. Nemohlo byť za Hitlerovým antisemitizmom aj stretnutie s Wittgensteinom, ktorý bol čiastočne židovského pôvodu. Diskusia išla do takých detailov, že niektorí uvažovali nad tým, či nedošlo k akejsi konfrontácii medzi týmito spolužiakmi a niektorí autori si z tejto teórie vytvorili pomerne slušnú živnosť. Kým Wittgenstein bol v Realschule od roku 1903, Hitler ju navštevoval od roku 1900 do roku 1904, keď prestúpil do Steyru, čo robí čas, keď sa mali stretnúť oveľa kratším a určite to nebola celá dĺžka štúdia. Okrem toho Wittgenstein sa od väčšiny študentov izoloval a viac času trávil v rodine Dr. Josefa Strigla, učiteľa na miestnom gymnáziu a mal minimálny záujem o študentské spolky, ktoré boli tak obľúbené na vtedajších školách.
Po preskúmaní množstva informácií od bývalých spolužiakov, písomných materiálov a poznámok vtedajších učiteľov sa nenašlo vôbec nič, čo by naznačovalo to, že by sa Hitler a Wittgenstein vôbec poznali. Ale samozrejme je to zaujímavá teória, ktorá si našla miesto v literatúre. Pri bližšom skúmaní spolužiakov na školách by niekto mohol prísť s teóriou, že Alexander Petrovič zažil radikálnu zmenu nie vplyvom národného uvedomenia, ale potom, ako mu po vyučovaní na lýceu Banskej Štiavnici dal "príučku" Andrej Sládkovič.
Počkať... čo ak... to snáď nie... ale možno... Akú skvelú teóriu by sme mohli vytvoriť.
Igor Čonka
