Už pred dva a pol rokmi zavesila na klikec prácu letušky a začala blogovať po anglicky. Zadala si pútavé meno, že takmer každý muž si na jej stránku zo zvedavosti klikne - www.crazysexyfuntraveler.com.
Keď sa rozprávame a jeden kamoš ju zavolá slovami: „Hej, sexi,“ otočí sa, usmeje a povie: „Hej, mám aj meno,“ pričom si viem predstaviť, že by jej aj ruka vyletela, ale nedáva to takto najavo. Snaží sa správať zodpovedne a aj keď v Belehrade robí vedu z toho, že som ju ukecal, aby sme prešli krížom cez cestu namiesto prechodu pre chodcou priamo pred našim hotelom, dbá na to, aby ľudia mysleli na jej serióznosť J. Jej blog je úplne normálny, tak ako iné o cestovaní. Iba má pútavý názov. Z toho, čo som pochopil, človeku dnes trvá aspoň 1-2 roky, kým si vybuduje základňu čitateľov a fanúšikov, potom oslovuje potenciýálnych sponzorov (či chcú inzerovať na jeho stránke) a taktiež behá po konferenciách pre blogerov (áno, aj také sú, napr.: ITB v Berlíne - http://www.itb-berlin.de/en/ či TBEX v Toronte - http://tbexcon.com/canada/), na ktorých naháňa cestovky a agentúry, že ona je tá práva, aby jej zaplatili 7 dňový pobyt v Karibiku, za čo napíše blog, ktorý si prečítajú tisíce verných návštevníkov. Asi tak nejako to zjednodušene funguje. Za počítačom je takmer neustále a stále má vôľu a chuť cestovať.
Takto sme sa aj 1x po rokoch písania stretli. V Bratislave jej dali 5 dňový pobyt v Sheratone aj s masážami, raňajkami a všetkým, len aby o tom napísala. Fajné, nie?
Melvin z Traveldudes.org mi hovoril, že v dnešnej dobe odporúča blogerom písať vo vlastnom jazyku. Anglický trh je už preplnený, no ktovie, či by to fungovalo aj na takom malom slovenskom. Sám z vlastnej skúsenosti z písania knihy viem, že získať finančnú podporu od slovenskej firmy pôsobiacej v turistickom ruchu je takmer nemožné (pri 2. knihe to skúsim opäť), i keď mediálnej spolupráci sú otvorení. Tak človeku rastie čítanosť, ľahšie si zabezpečí zájazdy zadarmo, ale vždy treba aj nejaké financie. Keď mi Saška hovorila, kam sa všade chystá a čo ju všetko v nasledujúcich mesiacoch čaká, asi ako jeden z mála, jej to vôbec nezávidím. Napríklad bude v hoteloch v národných parkoch USA, pôjde na jednodenné výlety kam jej povedia, takmer všade jej všetko organizujú. Cez deň má niekedy aj 3 až 5 sponzorov, tak furt bude ako na špagáte. Mám pocit, že jej naplánujú i čas, kedy môže ísť na záchod. Síce už bola v Mexiku, Kostarike, Argentíne, Čile, JV Ázii, väčšinou sú to sponzori z vyspelých krajín, a tak takú pravú exotiku si veľmi neužije. Teda aspoň pre mňa organizovaný výlet, ktorý robia agentúry, nenazývam exotikou.
Som Saške vďačný, že o mne Melvinovi napísala, že som spoznal ďalších blogerov a tiež, ako to všetko funguje. Ak máš sakra pevné nervy, trpezlivosť, odhodlanie a vôľu cestovať a blogovať ako o život niekoľko rokov, môžeš o tom porozmýšlať. Na TBEXe v Toronte bude vraj cez 1000 takýchto blogerov z celého sveta. Ja ale ostanem pri svojom. Ak chcete vedieť, o čom vravím, prečítajte si: „Ako nájsť sponzora“ - http://knitl.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=322467, prípadne ak chcete počuť o mojich potulkách svetom, tu sú najbližšie plánované prezentácie:
- 15.3.2013 17:30 Festival Cestou necestou, DK Lúky, Bratislava (Po hodvábnej ceste do Kirgizska)
- 25.3.2013 19:00 Cestoklub, KC Dunaj, Bratislava (7 mesiacov z Brazílie do Peru)
- 10-14.4.2013 Hory a mesto, Bratislava (Kirgizstan)
Alebo viac na mojej stránke...
Želám Vám krásne cesty a veľa šťastia pri písaní... :)
