Dve ženy...dva rozličné príbehy....
Agáta...
Keď sa mal narodiť Martin, Agáta už prekročila štyridsiatku a s mužom mali dve dospelé deti. Rozhodli sa už dávnejšie, že tretie dieťa chcú mať v neskoršej dobe. Keď ich staršie deti odletia z hniezda a oni sa budú cítiť tak sami. Ich tretie dieťa sa o nich v starobe postará, keď už nebudú vládať...také boli ich predstavy. Potešilo ich Agátine tehotenstvo a už sa nevedeli dočkať ich tretej radosti...
Bolo samozrejmé, že najmladší synček bol veľmi rozmaznávaný a to nielen rodičmi, ale aj súrodencami. Bol im všetkým vzácny. Taký maličký, proste oživenie a potešenie do života...
Martin rástol... a dorastal do veľmi ťažkej puberty. Ťažkej pre celú rodinu. Hoci ho vychovávali poriadku a slušnosti, nejak sa im jeho výchova vymykala z rúk. Dostal sa do pochybnej partie...niekedy sa takej veci človek nedokáže ubrániť...zlá partia Martina navliekla na alkohol a neskôr ľahké drogy...od marišky bol len krok a obrovká zvedavosť k tvrdým drogám...bohužiaľ...školy nemali žiadnu rozsiahlejšiu aktivitu proti drogám, mládež skúšala všetko, čo prišlo a kto bol silnejší, prežil...koniec deväťdesiatych rokov...
Martin prepadol drogám tak hlboko, že nevládal nájsť cestu späť. Kradol, kde sa dalo, len aby mal na ďalšiu dávku, ktorú čoraz častejšie potreboval. Okrádal aj svojich stárnucich rodičov a nepomáhalo nič. Ani hrozby ani prosby. Súrodenci sa nemohli na to pozerať so zloženými rukami a tak svojho bračeka šupli do uzatvorenej komunity, ktorá mala svojským spôsobom vyliečiť mladých narkomanov. Vydržal tam 19 mesiacov. Vrátil sa a vyzeralo všetko v poriadku. Že mu liečba pomohla....ano pomohla..na krátko...kým nestretol náhodou ľudí zo svojej partie....a zrazu bol tam kde pred dvoma rokmi....
...a kolotoč klamstiev a krádeží začal odznovu. Pobral z domu už takmer všetko, čo sa dalo speňažiť a klamal rodičov kam peniaze a veci miznú...tušili to. Skúšali znovu všetko po dobrom aj po zlom. Martin sa menil na ľudskú trosku. Priviazali ho raz reťazou o radiátor doma v prázdnej izbe a aj tak im ušiel...odmontoval ho a predal aj ten...kradol jedlo, aby vraj mohol nakŕmiť tých, ktorí sa o neho starajú, keď je pár dní preč...pár dní..na ulici, napichaný a mimo...
Agáta bola pobožná ženička a každý deň sa chodila modliť do kostola, nech jej boh pomôže so synom...že už nevládzu obaja s mužom....
A boh ich vypočul....Martin zase raz zmizol, čo nebolo nič zvláštne...rodičia vedeli, že sa zase ukáže, keď nebude mať čo jesť a bude bez peňazí...nevracal sa však ani po piatich dňoch...zlá predtucha niekde u matky nahlodávala jej vnútro a napokon sa o pár dní naplnila. Priniesol im správu policajt... Martina našli pod mostom pri rieke....žiadne známky násilia...pitva ukázala predávkovanie...
Hana...
Lukáš bol Hanin jediný syn a bol jej stredom vesmíru. Ale vychovávala ho pomerne prísne. Bola na neho sama, keďže jej manžel zomrel veľmi skoro...na rakovinu...
Dohliadala dokonca aj na Lukášov výber priateliek a veľakrát sa stalo, že sa pohádali, ak sa Hane nepoydávala a Lukášovi ano. Bral však svoju mamču na vedomie, pretože ju mal veľmi rád..a a hoci mu občas jej opičia láska prekážala, nikdy sa nesťažoval....... Napokon si našiel priateľku, ktorá sa pozdávala aj mamine. Vzali sa. A Hana bola šťastná, keď ostali bývať s ňou..žili si taký ten svoj pokojný život s občasnými mračnami, ako to už v takých rodinách býva, ale veď aj o tom je život. A potom prišiel do ich rodinky maličký človiečik, Filipko. Hana mala zrazu nový stred vesmíru a Lukáš si tak trochu vydýchol...nevesta bola za vnúčika zbožňovaná a odbremenená od väčšiny starostí s malým.
Po dvoch rokoch sa narodili dvojičky Hana a Lea... nejak v tej dobe Lukáš začal pociťovať problémy s trávením a keď nič nepomáhalo, vybral sa k svojmu lekárovi. Ten ho poslal k odborníkovi, vraj je to bežná rutina....po všetkých možných vyšetreniach lekár skonštatoval strašnú diagnózu...rakovina....od toho okamihu zrazu akoby všetko nabralo rýchlejšie obrátky a hoci Lukáš okamžite nastúpil liečbu...nebolo pomoci....o dva mesiace zomrel....ostali maličké deti, ktoré si ho nebudú pamätať, mladá žena a zúfalá matka...
Dve ženy, dva osudy....dva odchody....na tomto mieste nedokončím svoju myšlienku, možno niektorí, čo somnou čítate si posledné slová dopoviete....
