"Mami, nechcem už s tebou bývať!!!" kričala mladá tínedžerka po sediacej žene.
Na kolenách jej sedelo maličké chlapčiatko a plieskalo ručičkami, pretože si myslelo, že ten náhly krik je nejaký druh hry medzi matkou a dcérou.
"Proste nechcem! Nechcem sa tu stretať s tvojim priateľom!"
"A kam by si išla? K otcovi? Ktorý sa o teba celé roky poriadne nestaral a má prepitý mozog?? Veď ten by ťa ani nespoznal! Pozri, Maťko by tu ostal celkom sám...nie je ti ho ľúto?"
"Mami! Prosím ťa! Nevydieraj ma! Neznášam to! A pôjdem k tete do Brna! Už som jej písala, či môžem."
"To ako si sa opovážila??? Ako si mohla? Tánička, prosím ťa, čo mi to robíš??? Čo som ti urobila?"
"Mami, prestaň sa ľutovať, neznášam to! Máš tu svojho Martina a maleho Maťka, tak načo tu budem ja? Veď vidím, ako na mňa kašleš!"
"Kašlem na teba??? Veď máš všstko! Všetko ti dovoľujem, všetko môžeš, tak čo by si ešte chcela???"
Dievča vezme nazlostene bundu a buchne vchodovými dvermi. Na ulici je pohoda. Sú tam kamoši, alkohol, cigarety a ona sa rýchlo zabudne a zabudne aj na hádku s matkou. Vždy to takto dopadne, a mamka na to kašle, ako príde domov, či bude v poriadku, alebo opitá.
Je nahnevaná na svoju matku a schválne sa opíja a chodí poza školu...
Jediný dôvod je chovania je, aby si ju matka všimla. Nech ľúbi aj ju, nielen to malé , nové chlapčiatko. Nechce si priznať, že žiarli na Maťka, veď ho tak ľúbi...
Boli celkom spokojné, keď boli len ony dve. Otca do rodiny rátať nemožno, pretože viac nebol ako bol doma a napokon odišiel od nich celkom. Po čase sa mama s ním rozviedla, hoci sa ani neukázal. Že na ňu neplatil, si už zvykli obe a policajtom sa beztak nechce hľadať ho niekde v zahraničí a tak na to kašlú všetci.
Mamina si po čase našla priateľa a keď zostala tehotná, Martin sa k nim nasťahoval. Nik sa však Táni nepýtal, či sa jej to páči. Asi to tak rodičia robia, postavia decká pred hotovú vec. Táňa si nemohla zvyknúť na takýto spôsob života a tak začala rebelovať a vystrájať mame všetko naprotiveň.
Nechodila do školy, flákavala sa po večeroch a veľa pila. Napokon s kamarátmi vykradli malú trafiku a to už prekročilo všetky medze. Ako maloletú ju však nemohli trestne stíhať a tak skončila v nápravnom ústave pre maloletých...
Stačilo len viac si všímať svoju dcérku....ak máte deti, obíjmite ich ešte teraz, kým nie je neskoro, kým vám veria a kým sa vám nezačnú odsudzovať vekom...kým ešte ich tajomstvá sú ešte aj tak trošilinku vašimi...
Nie je to celkom konkrétny príbeh, ak sa v ňom niekto nájde, tak je to malá náhoda...ale osudy bývajú často tak veľmi podobné, že ľudia si vravia, toto je predsa o mne! To je predsa o mojom susedovi..o tom a tom...poteší ma, ak si niekto prečíta tento blog a povie, chvalabohu, mňa toto obišlo oblúkom....
sú aj iné osudy a iné príbehy...smutnejšie tragickejšie...môj neskončil....rada nechávam priestor tým, ktorí ho čítajú...
