Sú dni...ono to zrazu príde a ste akoby sa z vás vytrácal život, jeho chuť..nastáva divné prázdno...bez nejakého vážnejšieho dôvodu. Len to tak zovrie pod krkom a vy ste z toho v keli...Všetko navôkol je v úplnom poriadku, žiadna predošlá hádka, žiadny strašný konflikt v práci, žiadne veľké starosti na krku ( len tie bežné, ktoré si nosíme hore dole so sebou, dokonca s nimi spíme).
Nemám rada tento druh pocitu...či sedím, či ležím...akosi nič dobre nie je..nič nie je tak akoby som chcela...hrá super hudba, ktorú mám rada, žiadna ťažká depresia...pri mne leží roztvorená skvelá rozčítaná kniha, ktorú však vôbec nevnímam, nejde mi čítať..nebaví ma ani prezerať net, všetko sa mi zdá akoby šlo mimo mňa...sakra aj tie moje myšlienky si poletujú a nedokážem ich uloviť...skúšam aspoň písať, to mi vždy pomáha, skvelý spôsob na odreagovanie...ach, ja neviem, ani to nie je to pravé..môj dnešný blog má už pomerne dosť písmenok, ale žiadne mi nejak nedávajú zmysel, ani ma neposunú tak,ako by som chcela...
Pieseň, o ktorej dúfam, že ma vystrelí niekam, si púšťam už asi piatykrát a neprestávam jej veriť...trošku šialená viera, ale prečo nie...sledujem unikajúci čas, no dobre viem, že dnes len tak nezaspím...prečo?
Ono nemusí vždy byť dôvod...proste sú niekedy dni...určite to niektorí poznáte...prídu a vy by ste ich najradšej pokrčili a hodili do koša...
..ja by som najradšej pokrčila a hodila do koša seba, alebo si dala takú preberačnú facku, hoci som proti násiliu...
Viete čo? Verím, že až dnes zaspím, tak zajtra bude dobre...mno dobre, veľmi tomu neverím, ale je super si to povedať....a zase stlačiť na pieseň replay...a veriť....veriť, že to len dnes je taký deň BLBEC...a zajtra sa zase usmievať, čítať, tancovať....
