Už len týždeň....
Sedí a trasúcou rukou sa snaží namaľovať v oku linku. Nemôže prestať myslieť na to, čo bude za týždeň...ako veľmi sa jej zmenil za pár hodín život...v noci sa budí skoro a dni sú pre ňu tak dlhé...nedokáže sa na nič sústrediť, nič spraviť, už ani rozmýšľať...choroba obliekla si jej telo a robí si s ním, čo chce...svet okolo nej zrazu stratil ostré kontúry a priatelia akoby rozprávali z ďalekej hmly, z ktorej ich takmer nepočuje...
sú tu len jej chvejúce sa ruky a zovreté hrdlo...chce kričať o pomoc, no nevládze, kamsi sa prepadá jej duša i myseľ, kamsi, kde ona nepatrí...ráno hľadať dôvod, prečo vstať z postele, je čoraz horšie...chvejúca ruka s líčidlom klesne do lona..nevládze, a ani nemá chuť. Každý deň prináša silnejšie zovretie hrdla a viac zmätených myšlienok v hlave...tak rada by sa ešte aspoň chvíľku smiala...aspoň chvíľočku, no zrkadlo jej ukazuje strašnú tvár pravdy....
..už len týždeň...a čo bude ďalej?
