Boli tak krásne mladunkí a zaľúbení. Až to zneje sladkasto neuveriteľne, ale pozná to každý, kto tento stav zažil...takmer každú voľnú chvíľku strávili spolu...žili spolu....
No nie všetko je také ružové, také akoby sme si priali nastálo. Nič nie je nestálejšie, ako láska medzi mladými ľuďmi. Tušila, že jeho výlety bez nej majú nejaký háčik..klamal jej...chcela to odhaliť..prečo, ani sama nevedela.
Zamaskovaná v červeno-čiernej šatke cez ústa šla na akciu, ktorú si on naplánoval bez nej...prečo?
A prečo nie? Sú slobodní, voľní, bavia sa. Čo riešiš.
Hej, bavil sa skvele a smial, dokonca vravel o nej...že ho ten vzťah dusí...stála tak blízko jeho slov a on to netušil..."dusí sa"...kde sa stala chyba? Takmer sa rozplakala...utekala, nepoznaná preč od mladých tiel...od silných rečí a v hlave divý chaos...nech ju niekto zastaví...nech sa jej niekto do cesty postaví a ona narazí, aby sa prebrala z podivných plánov vo vlastnej mysli.
Zbalila sa a odišla.
K mame, tam, kde mala domov, a kde sa často pohádali. mama jej v pyžame a rozospatom pohľade otvorila a bez slov ju pustila dnu. Jej posteľ bola stále prichystaná na návrat. Ako to tie maminy vedia? Ako vedia, že sa vrátia? No vedia...aspoň niektoré. Veria a dúfjú, že ich dieťa bude rozumné...že sa vráti, že nebude ďalšou štatistickou číslicou niekde v zápisoch o nezvestných...mladí..už nie deti, ale ani dospelí...potrebujú, aby ich niekto vypočul...ako mama v pyžame a pohárom mlieka nachystaným pre dcéru...mama, ktorá sa dočkala...bola mamou, ktorá verila, že ak bude jej vzťah s dcérou fér, zvládnu aj tie najhoršie situácie...verila, že jej dcéra po silnom sklamaní nesiahne na svoj život, verila, že bude rozumná a nájde cestu domov..možno zlomená, možno otrasená prvým väčším sklamaním, ale stále živá..A ona, matka, je tu, aby ju vypočula..Koľko sklamaní ju ešte v živote stretne...ale kým je tu, bude pripravená počúvať ju..bude jej priateľkou, keď tie jej sklamú....nebude sa jej vtierať do života, nechce jej radiť, kým o to nestojí..či koná správne, nevie ešte nikto...ale nič iné ako "uvidíme" jej neostáva...
Pozerám na spiaceho syna...čo všetko mi ešte jeho dospievanie pripraví? Dusil sa vo vzťahu....tak vysvetlil svoj náhly rozchod s priateľkou. Sú tak mladí a ešte sa len hľadajú vo svojom živote...dusil sa a tajne pozerá na fotky svojej "bývalky", keď skladám prádlo v jeho izbe a on akoby ma nevidel, sleduje ju po nete....vidím smútok v jeho pohľade, no nechcem svojim hlasom vstupovať do jeho sveta...vie, že mu je smutno...spí v tričku od nej a na počítači stojí od nej šálka...chce to čas, chce to ešte veľa času...robíme chyby a učíme sa na nich...nik nie je neomylný..nik, ani starší, ale kým tu sme, rozprávajme sa...slovami, ale aj objatím....
