Pred herňou zastavilo obstarožné biele BMW a vystúpil z neho počerný cudzinec. Namieril si to rovno k dverám herne, no neuvedomil si, že dnes je pre sviatky zatvorené. Zastavili ho zamknuté dvere. Kopol nahnevane do nich a rukou si prešiel po strapatej hlave. Na mobile vyťukal číslo a po chvíli mu to ktosi na druhej strane zodvihol.
"Hej, dnes je všade zatvorené, ťažko nájdeš nejakú herňu. Hmm, okej, tak prídi, otvorím ti." a hlas na druhej strane sa odmlčal. Zložil.
Cudzinec nadšene sadol do auta a šliapol na plyn. Predsa len sú ešte v tejto zemi kamaráti, ktorí ho nenechajú v štichu. Kamaráti....už nevníma, kto je a kto nie je kamarát, jeho zaujíma len to, či si niekde môže zahrať automaty.
Pred pár rokmi prišiel do tejto krajiny zo svojej zeme, kde mal jeho otec obrovské majetky, aby tu otvoril sieť barov. Proste to tu začalo žiť po revolúcii a im sa videlo, že je pravý čas priniesť sem kapitál. Tak s otcovou pomocou začal podnikať. Darilo sa mu a veľmi dobre, takže si začal aj poriadne užívať. Peňazí mal toľko, že ani poriadne nevedel, koľko ich má a tak míňal priehršťami. Ten, kto má peniaze na toho sa okamžite nalepia aj "priatelia". V krajine, kde alkohol nebol žiadne tabu a ženské boli tak prítulné sa stal takmer bohom, aspoň tak si to myslel. Ono kým má človek peniaze tvári sa ako boh a môže si za ne kúpiť takmer všetko. A tak si užíval, biznis klapal až náš mladý podnikateľ padol do bahna zvaného hracie automaty. Tak im prepadol , že už ho nič na svete nezaujímalo, ba ani tie prítulné ženy.
Peniaze však majú takú vlastnosť, že sa minú často rýchlejšie ako ich stihne človek zarobiť. A tak sa stalo, že si musel brávať na svoju vášeň peniaze priamo z podniku z kasy.
Postupne to šlo s jeho podnikom dolu vodou...pomaly strácal okruh "priateľov" no to ho už prestalo zaujímať. Chcel vidieť len padajúce mince a ich očarujúci zvuk. Automaty sú však zradnou hračkou, dovolia ti vyhrávať len po istú hranicu a potom ťa ošklbú o všetko, čo máš. Aj o ľudskú dôstojnosť.
To, že je mladý muž chorý, mu však nik nepovedal, že je závislý až po uši, netušil. Podnik skrachoval a on musel predať všetko cenné, vrátane peknej budovy. Z priestranného bytu sa presťahoval do maličkej jednej izby, no stále mu nedošlo, že je v bahne. Hral, denne a stále. Prehral takmer všetko. Ostalo mu len to jeho otlčené BMW, ktoré kedysi poznalo jeho slávu a drahé žúrky.
A tak aj teraz vidno, ako kedysi luxusné autíčko zastavilo pred obytným domom, kde je zastrčené kasíno, o ktorom vie len hŕstka "vyvolených"...vyvolených skrachovancov...ľudské trosky, ktoré napriek tomu, že sú už na samom dne, neprestávajú hádzať nasporené, ukradnuté, odrobené mince a nahádzať svoj život do automatu...pre ten pocit, keď už ani nevnímajú cvengot mincí a ich kalné oči zomreli pre tento svet..
