Prečo sa zrazu vraciam do doby za nami? Veď nie je žiadne výročie, ktoré by bolo v kalendári...možno nie je, ale v mojom živote je zajtra jedno smutné výročie.
Inka bola skvelá holka, ktorá mala rada život a ľudí v ňom. Ušla z domu, aby si žila tak, ako chcela ona. Mala 15, keď som ju spoznala a neboli sme žiadne priateľky na prvý pohľad. Po tom, ako sme si dali na starých weckach v klube kvôli chalanom po hube, som si povedala, že túto babu si k telu nepripustím! Arogantná a šibnutá, príliš sa povahovo ponášala na mňa. Obchádzali sme sa vražednými pohľadmi, keď sme sa stretli a predsa sme napokon skončili ako kamarátky. Nepamät si okamih, kedy sa ľady zlomili, ale boli sme si príliš blízke, aby sme sa nespojili. Sporadicky sme sa stretali na rôznych akciách kde nechýbal alkohol, či niečo iné a zväčša sme sa dobre bavili. Inka sa dokázala neviazane baviť a tešiť z ľudskej prítomnosti. Verila na lásku a toľkokrát sa sklamala. Sex, drogy, láska, nenávisť, život bez prachov a bez rodiny...návraty domov a zase úteky....to bola Inka. Láska prišla s melódiou husiel...krahká a vášnivá zároveň. Miroslav vyzeral, že je ten pravý. Že kvôli nemu sa všetko zmení. Že bude už dobre....milovali sa zvláštnou láskou bláznov...obaja krásne nad vecou, neriešli nič a predsa chceli veľa...chceli byť spolu..stále...navždy....splnilo sa.
Zajtra je smutné výročie.....17 rokov, čo obaja navždy odišli
Nikdy na Vás nezabudneme....
