Nevieš, čo navariť? Klikneš na stránku o varení a vyrúti sa na teba milión receptov, len si vybrať.
Nevieš, čo na seba? Klikneš si do internet shopu a vyberieš na seba, čo potrebuješ. Stačí vedieť svoje miery a ani sa nemusíš postaviť od počítača. Oblečenie, obuv, všetko vybavíš cez net. Zabudol si zaplatiť inkaso? Stačí klik do internetbankingu a je to vybavené. Žiadne dlhé rady pre okienkami na pošte.
Nevieš, kam na dovolenku? Veď už každá cestovka má aj svoje internet stránky, stačí vybrať a zaplatiť. Nikam nemusíš ísť. Celý svet, všetko na jednom mieste s pár kliknutiami. A čo láska? Akosi niet na ňu času...ak nás naše pudy zatlačia do kúta, uvedomíme si, že net nám nahradí aj túto stránku. Stačí zase len kliknutie.... Je to tak, ako hovorí istý slogan, že kto nie je online, akoby neexistoval?
Ale pre koho neexistoval? Pre priateľov, ktorí sú prihlásení na sociálnych sieťach? Je tak veľmi dôležitý náš virtuálny svet? Nahradí nám skutočne takmer všetko?
Ale čo ostatní priatelia. Tí zo skutočného sveta...prezeráš zážitky ukryté vo fotkách u svojich priateľov a uvedomuješ si, ako dávno si niečo podobné nezažil...kde je ten pocit zo skvelého večera stráveného s nimi? Nemusí ísť o romantickú dovolenku niekde pri mori, ani o úžasnú lyžovačku, kdesi na horách...ide o ten kontakt...o dotyk s ľuďmi, blízkymi i cudzími...o stretnutie.. nie virtuálne, ale také skutočné, kedy cítiš ľudské teplo, počuješ hlasy skutočné, nie skreslené ako na skype, môžeš sa s človekom zasmiať a vnímať jeho radosť, dotknúť sa tej radosti.
Ľahnúť si s knihou do trávy a čítať skutočné stránky, ktorých sa dotkneš a otočíš. Nie také, ktoré preklikneš. Nechať sa v tej tráve láskať vetrom a trebárs aj doštípať mravcami, ale bude to živé. Bude to život....nie virtuálny, taký skutočný.
Viem, už v dnešnom svete nevieme celkom existovať bez internetu, ale skúsme občas vypnúť. Skúsme ísť off.
Vziať deti len tak von, užiť si zvyšok leta, veď je tak krásne. Tešiť sa z lúčov slnka a z jasného dňa, keď je jasným. Tešiť sa z kvapiek dažďa, ak prší a dážď nie je až tak ničivý.
Ľahnúť si pod temnú oblohu a hľadieť na hviezdnatý koberec nad hlavou...užiť si krásy sveta, tak skutočne. Možno to nie sú dokonalé zábery ako na fotkách niekde na internete, ale sú skutočné a môžeš sa ich nadýchnuť.. dotknúť sa kvapiek rosy a nebrať to ako trápne klišé...
Toto nenahradí žiadna stránka na svete...
