Dnes, keď som sa zobudila a pri prvej rannej káve som sedela v kuchyni svojej priateľky, uvažovala som nad predošlým rokom. Žiadne ťažké úvahy, len akési letmé poohliadnutie čo bolo, čo sa stalo, ako sme ho prežili...ja a moji blízki priatelia. Bol plný zvratov, či už vo vzťahoch, v práci, taktiež v zdraví. Prežili sme rôzne sklamania, bolestné chvíle, odchody, ale aj máme za sebou veľa krásnych akcií, nových stretnutí v živote a hlavne, sme relatívne zdraví.
Zamiešam si kávu a čakám , kým príde kamoška do kuchyne, aby sme spolu urobili návrat do dní, čo máme za sebou. Pozrieme na seba a šmahom ruky smetieme všetko to nepríjemné, čo nás postretlo. Aj také veci človek musí zažiť, aby si vážil veci skvelé. K parížskemu rožku na raňajky si zaželáme, že tento začínajúci rok zvládneme s pokojom angličana a vykašleme sa na všetky negatívne horoskopy a veštby.
Spomeniem sa na nedávnu návštevu kartárky a v duchu sa zasmejem. Niektoré veci vychádzajú presne a niektoré sú bláznivé. Peniaze - vyriešim v blízkej dobe, v to pevne verím, na to sa nemusím pýtať kariet.
Že som bez nádoru mi potvrdili nedávno v nemocnici, ale je to fajn, že si to všimli aj karty tetušky veštice. Vraj moja dcéra bude matkou veľmi skoro a kvôli veľkej láske preruší štúdium. Ešte je malá, ale pri pohľade na ňu mi je táto predpoveď trochu bláznivá. Pousmejem sa a v duchu si vravím, že je na čase ju preventívne pošticovať za vrkoč. A ďalšie dieťa vraj budem mať ja. Nechcela som byť netaktná, ale musela som sa zasmiať pani veštici, túto predpoveď mi povedala nie prvýkrát. A kamarátka sa vraj vráti k svojmu despotickému manželovi, čo strašne pochybujem. Neviem síce o nej pár dní, neozvala sa mi, ale dúfam, že je v poriadku. Ďalšia kamarátka, tentoraz mladušká, vraj otehotnie ešte do konca roka. Tomu sa tiež smejem, lebo ona nechce deti. Bláznivé predpovede. Asi prestanem chodiť ku kartárke.
Zjeme tanierik rohlíkov a pomaly sa zberám domov. Keď sadáme do auta, práve sa mi rozmrazí môj "mrznúci mobil " a blikne mi asi 20 sms, ktoré mi nestihli prísť za tých pár týždňov.
Medzi všetkými tými vianočnými a novoročnými prianiami nájdem sms od "stratenej kamošky". Vrátila sa k svojmu despotovi. Som šokovaná a veľmi sklamaná. Viem, ide aj o finančnú existenciu, ale toto? Som z toho smutná a narýchlo jej odpisujem, či sa nemôžeme v blízkej dobe stretnúť.
Ďalší šok zažívam po návrate domov. V obyvačke u mňa sedí moja mladá kamarátka so šalkou v ruke a tanierikom koláčikov, ktoré jej naservírovala moja malá dcéra a s opuchnutými očami na mňa pozerá.
Nechcem počuť, čo mi povie, pretože to tuším....sadnem si k nej a uvažujem nad tým, čo ma ešte čaká. Mám pocit, že by som mala stlačiť reset a skúsiť tých pár hodín odznovu.
Viem, že je to utópia a tak sa z hlboka nadýchnem a do zápisníka na rok 2012 napíšem veľkými písmenami, SKÚSIŤ NÁJSŤ INÚ VEŠTICU!!!!
