"Mamii?? A prečo sa nemôžem nikdy kúpať sama? Veď už som veľké dievča. Chodím do školy. Už by si ma nemusela strážiť." Sárinka, člapká okolo seba malými rúčkami, až je vody plná kúpeľňa.
"Mamiiii, podáš mi ešte do vane Nema? Bez neho sa nemôžem predsa kúpať!" Mama sa načiahne na poličku pre obľúbenú hračku svojej dcérky a ona zo šibalstva ošpliecha mamine celé tričko. Obe sa potom smejú a mama si musí mokré veci dať dolu.
"Mamičkaaaa. Ty máš ale krásne anjelika na rukeee." zvolá udivene malé dievčatko. "Nikdy som ho predtým nevidela." Nemôže dievčatko odtrhnúť zrak od tetovaného anjela. "Páči sa ti? " smutne sa usmeje mama.
"Anoooo. Aj ja by som takého chcelaa." zvolá dievčatko.
"No tak na to si ešte príliš maličká, moja." Žmurkne na dcérku mama a smutne pohladí anjelika. "Raz ti o ňom porozprávam, až budeš veľká, ano?" Otočí sa mama od svojej dcérky, aby tá nevidela, ako sa jej zaleskli oči.
Z dievčatka vyrastie krásna mladá, tak trochu drzá pubertiačka, ktorá sa nie a nie zmestiť do kože.
Občas rodičov riadne hnevá. Blížia sa sviatky pamiatky zosnulých a ona to tak nenávidí. Musí s nimi na hroby starkých a kadekoho. Ach bože, ako keby nemohli bez nej. V duchu si hundre, keď sa oblieka do svojej obľúbenej čiernej, ktorou tak trochu provokuje svoju mamu.
S odutou pusou a hrkajúcimi zápalkami sprevádza rodičov medzi hrobami a občas mrkne na mobil. Mama ju káravým pohľadom upozorňuje, nech sa správa aspoň na tomto mieste slušne, čo ona odignoruje.
Už sa chce otočiť domov, keď mama zrazu zastaví pri jednom veľmi peknom hrobe s prekrásnym vytesaným anjelom. Kdesi som ho....ach, veď to je ten anjel, čo má mamina na ruke. Keď bola malá, vždy jej ho obdivovala...prečo si dala ....nechápavo pozerá na svoju matku dcéra...
"Tu leží moja najlepšia kamarátka z mladosti, Sára." ticho vraví mama a snaží sa neplakať.
Dcéra len nemo hľadí na anjela na náhrobku. "Sára mala to isté tetovanie. Verila, že ju ochráni pred zlom. Verila, že ju ochráni aj pred jej chorobou. Ale neochránil....." Mama má oči plné sĺz.....myslí na Sáru a deň, kedy prehrala svoj boj s ťažkou chorobou....choroba, ktorá jej zaživa nahlodala dušu...nedokázal ju ochrániť ani anjel....
Dcéra tíško vezme sviečku z maminých rúk a pripáli sviečku k anjelovi....cintorín potemnel, ale svetielka na hroboch nám ukazujú, kde spia večným spánkom niečie dušičky...nieči anjeli, ktorí museli odísť, či chceli, alebo nechceli....
